Sú dni, ktoré majú inú váhu než ostatné. Nie preto, že by boli hlučné alebo veľkolepé, ale preto, že v sebe nesú tichú bodku za niečím veľkým. Presne taký bol aj posledný deň tohtoročnej zbierky „Koľko lásky“ pre Danielu Köbolovú – ženu, ktorá sedem rokov neúnavne spájala ľudí dobrého srdca so seniormi, ktorí často nemajú nikoho.
„Každý deň je niečím výnimočný, ale ten dnešný mal už od rána zvláštnu príchuť,“ napísala vo svojom vyjadrení pre Rimava.sk. Ešte skoro ráno vydala posledné krabičky pre obec Belín a prijatím posledného preberacieho protokolu sa jej tohtoročné krabičkovanie symbolicky uzavrelo. Zostával už len posledný krok – osobne odovzdať darčeky klientom v sociálnom zariadení v Sušanoch a spolu s poslancom Národnej rady aj osamelým seniorom v KZČS.
Článok pokračuje pod reklamou
Nad celým dňom však visela jedna otázka. Podarí sa naplniť cieľ? Poobede, v posledný deň zbierky, chýbala do vysnívaného čísla jediná krabička. „Mala som 699 kusov a cieľ 700 bol stále v nedohľadne,“ priznáva Daniela bez príkras.
Napätie by sa dalo krájať. A práve vtedy zazvonil telefón. „Pán sa pýtal, či môže manželka ešte podvečer doniesť krabičky. Počula som dobre? Krabičky?“ Desať minút pred oficiálnym koncom zbierky, o 16.50 hodine prišla pani s dvoma krabičkami v rukách. „Škoda, že nik nevidel tú obrovskú radosť, ktorú som mala,“ píše Daniela. Cieľ bol splnený. A nielen to – darcovia priniesli ešte ďalšie štyri krabičky. Konečné číslo sa zastavilo na krásnych 705.
Za týmto číslom sa však skrýva omnoho viac než len matematika. Sú to hodiny triedenia, dopĺňania, vlastných nákupov a neviditeľnej práce, ktorú si bežný darca ani neuvedomí. „Keď krabičky prídu zabalené ako balíky a zistíte, že v nich chýba polovica vecí, idete domov a beriete všetko, čo treba doplniť. Krabičky musia byť,“ hovorí otvorene. Aj preto dodáva, že niekedy naozaj platí, že menej je viac – menej krabičiek, ale urobených s rozmyslom a rešpektom k potrebám seniorov.
Daniela však nikdy nemyslela len na „svoj“ okres. Časť krabičiek pomohla aj tam, kde sa ich vyzbieralo menej – do Rimavskej Bane, Rimavského Brezova či späť do Belína. A bodka za celým ročníkom mala podobu, akú si nemohla lepšie vysnívať.
Na stretnutí poslancov výboru mestskej časti s osamelo žijúcimi seniormi 70+ prišla chvíľa, ktorá dojala všetkých prítomných. Daniela sa rozhodla urobiť radosť jednému z nich – poslancovi, zakladateľovi súboru Rimavan – Štefanovi Balážovi, ktorý celý život rozdával hudbu a radosť iným.
Pani Danka oslovila „jeho“ generáciu tanečníkov a hudobníkov, dnes roztrúsených po Slovensku aj v zahraničí, aby mu pripravili krabičku. „Keď som ju odovzdávala, mala som dvojnásobnú radosť. Tak dojatého človeka som ešte nikdy nevidela,“ priznáva.
Práve taká bola misia Daniely Köbolovej – nenápadná, pokorná, ale hlboko ľudská. Tento rok sa jej podarilo splniť cieľ a zároveň uzavrieť kapitolu, ktorá zmenila stovky Vianoc. Bez nároku na potlesk, bez veľkých slov. Len s vedomím, že dobro má zmysel. A že aj jedna krabička – ak je naplnená láskou – dokáže byť tým najkrajším darom.
NENECHAJTE SI UJSŤ
