Menu
Týždeň mozgu je iniciatívou dvoch organizácií: medzinárodnej odbornej organizácie "Society for Neuroscience" a neziskovej organizácie "The Dana Alliance for Brain Initiatives, ktorá združuje viac ako 265 významných vedcov a je zameraná na podporu verejného povedomia o pokroku vo výskume mozgu.
Cieľom Týždňa mozgu je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog a jeho činnosť, hovoriť o mozgových ochoreniach a spôsoboch ich prevencie. V SR toto podujatie už po piatykrát iniciuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť v spolupráci s Nadáciou MEMORY, Centrom MEMORY a Neuroimunologickým ústavom SAV.
V Rimavskej Sobote sa v stredu, 7.marca, konala prezentácia a názorné cvičenia na RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote na danú tému, na ktorej sa zúčastnili členovia Klubu dôchodcov v Rimavskej Sobote. Tento týždeň sa bude konať rovnaká prezentácia s názornými cvičeniami v DD a DSS v Rimavskej Sobote. Prezentácia je zameraná na ľudský mozog, jeho funkciu a dôležitosť v organizme a cvičenia sú zamerané na cvičenie koncentrácie a na cvičenie dlhodobej a krátkodobej pamäte.
Všetko, čo si uvedomujeme, čo vieme, čo cítime, čo si myslíme sa odohráva v našom mozgu. Je to sídlo našej existencie, ktorá sa týka nášho vnútorného a vonkajšieho sveta. Mozog z anatomického hľadiska je uložený v lebečnej dutine, skladá sa z predĺženej miechy, mozočka a vlastného mozgu, ktorý váži asi 1,4 kg, má tvar vlašského orecha a je rozdelený na dve hemisféry. Ľavá hemisféra je rozhodujúca v rečových a vyjadrovacích schopnostiach, prijíma hmatové vnemy a riadi pohyby pravej polovice tela, pravá hemisféra zasahuje do analýzy priestoru (zapamätanie si cesty, trasy), ale aj rozoznávanie tvárí, prijíma hmatové vnemy a riadi pohyby ľavej polovice tela. Povrch každej mozgovej hemisféry je tvorený mnohými mozgovými závitmi. Mozog je zložitá sieť neurónov (je ich približne 100 miliárd), slúžiacich na prijatie zmyslových informácií a na rozhodnutie prostredníctvom pohybu alebo správania.
Pamäť je funkcia mozgu, ktorá nám umožňuje učiť sa z minulých skúseností a predvídať budúcnosť. To, čo v pamäti uchovávame, je naše, špecifické a osobné, pretože každý z nás je jedinečná osobnosť. Pamäť je schopnosť prijímať, uchovávať, znovu si vybavovať predchádzajúce zážitky a skúsenosti i potom, keď vyvolávajúce podnety odznejú. Základné štádiá pamäti sú: schopnosť prijať informácie, schopnosť uskladniť informácie a schopnosť vybrať si informácie z vlastných zásob, keď nejakú potrebujeme. Všetky vnemy, ktoré prichádzajú z okolia, sa do mozgu dostanú prostredníctvom piatich zmyslov - zrakom, sluchom, chuťou, čuchom, hmatom. Po celý deň sa na zmyslových receptoroch zachytávajú informácie, na krátku dobu sa podržia v príslušnom zmyslovom registri - v tzv. senzorickej pamäti a môžu, ale nemusia prejsť do krátkodobej pamäti. Informácie príliš banálne, nezaujímavé, stále sa opakujúce, okamžite zabúdame. Ak upriamime pozornosť na niečo významné, prejdú informácie do krátkodobej pamäti. V krátkodobej pamäti sa udržujú informácie približne 2 - 20 minút. Sú to také informácie, ktoré sa používajú krátku dobu, vďaka nej môžeme napr. vytočiť telefónne číslo a následne ho zabudnúť. Krátkodobá pamäť má malú kapacitu - obmedzenú na približne sedem slov, sedem čísel a pod., nemožno v nej uložiť veľké množstvo informácii. Následkom rýchleho zabúdania sa jej obsah neustále mení. Obsah krátkodobej pamäti je citlivý na prerušenie, preto sa nám môže stať, že si nezapamätáme všetky potrebné informácie. Dlhodobá pamäť má niekoľkonásobne väčšiu kapacitu, jej obsah nie je tak citlivý na prerušenie, ako obsah krátkodobej pamäti. Je inak organizovaná ako krátkodobá pamäť. Zapamätáme si, zakódujeme "zmysel naučeného" a nie len zvuk počutého, videného, ako je to pri krátkodobej pamäti. Dlhodobá pamäť je hlavným miestom na uloženie všetkého dôležitého, čo sme zažili od narodenia, čo sme sa naučili a na vyvolávanie toho, čo je uložené. Má prakticky neobmedzenú kapacitu a neobmedzenú dobu trvania. Je organizovanou zásobárňou rôznych informácií. Pamäť je aj zraniteľná a vplývajú na ňu mnohé faktory: vek, pohlavie, výživa, stres, pocit pohody. Udržať si pamäť v dobrej kondícii po dlhé roky pomáha správna výživa, dostatočný spánok a odpočinok. Mozog potrebuje energiu vo dne v noci, neustále a plynulo. Spotrebuje desaťkrát viac energie ako ostatné orgány. Celozrnné obilniny, ovocie a zelenina sú bohatým zdrojom glukózy, ktorá je pre mozog čosi, ako pohonná hmota. Strukoviny, zelená zelenina sú bohaté na kyselinu listovú – vitamín skupiny B, ktorý má na mozgovú činnosť priaznivý vplyv. Minerály sú dôležité pre prácu nervových buniek. Spánok je fyziologickou potrebou, ale aj nevyhnutným predpokladom na upevnenie a integrovanie všetkých informácií prijatých v priebehu dňa. Spánok poskytuje mozgu čas na spracovanie spomienok. Dobrej práci mozgu prospieva prísun kyslíka. Mozog predstavuje len 2 % váhy tela, ale spotrebuje okolo 20 % všetkého kyslíka, ktorý sa dostane do organizmu. Pri chôdzi a športovaní sa dostane do mozgu viac krvi, a tým aj viac kyslíka a glukózy, ktoré sú pre jeho činnosť nevyhnutné. Lúštenie krížoviek, hlavolamy, čítanie, debaty udržujú mozog v činnosti, a tým ho tiež dostatočne prekrvujú.
„My, ľudia, sme inteligentný druh a využívať svoju inteligenciu správnym spôsobom nám spôsobuje potešenie. V tejto súvislosti funguje mozog ako sval. Ak ho používame, cítime sa dobre. Rozmýšľanie a porozumenie nám prináša radosť.“ Carl Sagan
Oddelenie podpory zdravia RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote
Zdroj: Slovenská Alzheimerova spoločnosť
