Málo kto vie, že historicky úplne prvú dopravnú nehodu na dnes frekventovanej križovatke pri Sobôtke spôsobil dňa 19.10.1908 nemecký magnát, gróf Viliam Arco.
Presne štyri dni po tejto nehode sa v Berlíne stretli zástupcovia nemeckých, uhorských, bavorských a rakúskych automobilových klubov. Rokovalo sa o trase II. ročníka automobilových pretekov pruského princa Heinricha (1862 – 1929). Jedna z etáp pretekov bude mať cieľ v Starom Smokovci a celkovo sa do súťaže prihlási 108 áut, ktoré absolvujú 1857 km. Trasa bude nasledovná: Berlín – Vroclav – Starý Smokovec – Budapešť – Viedeň – Salzburg – Mníchov.
Vybrané jednotlivé miesta pretekov členovia automobilových klubov najskôr prešli, aby sa presvedčili o zjazdnosti ciest a zistili miesta ubytovania v etapových mestách. Medzi nimi bol aj podpredseda nemeckého cisárskeho automobilového klubu gróf Viliam Arco.
Na bližšie nezistenom mieste sa mu podarilo zablúdiť od ostatnej spoločnosti, a tak sa neznámo ako, ocitol v Lučenci. Dúfajúc, že dobehne svojich spoločníkov, ktorí ani nešli týmto smerom, vyrazil v smere na Rimavskú Sobotu. Nuž dupol na plyn riadne a ako vytínal dole briežkom pri Pincinej, tak zozadu napálil do konského povozu. Chúďatá kone, ktoré náraz vymrštil do jarku, našťastie prežili udalosť bez väčších zranení. Kočiš síce bol kus dodrvený, ale horekoval nad zničeným tovarom, čo mal uložený na voze. Bol hrnčiarom a svoje výrobky z vypálenej hliny chcel predať na trhu v Rimavskej Sobote.
Gróf Arco nemihnúc ani okom uháňal ďalej na Rimavskú Sobotu. V smere od Sobôtky na inkriminovanú križovatku prichádzal kočiar ťahaný koňmi. Sedel v ňom nadporučík Jozef Nagy, veliteľ miestneho žrebčína, spolu so svojim otcom, ktorý bol tajomníkom kráľovskej železničnej spoločnosti a Gejzom Horváthom, penzionovaným inšpektorom železníc. Boli práve štyri hodiny poobede a chceli sa dostať na železničnú stanicu v Rimavskej Sobote.
Do križovatky vchádzal kočiar s koňmi ako prvý, a teda mal prednosť. Zrazu sa k nim z kopca rútilo obrovskou rýchlosťou auto, ktoré nedávalo žiadne znamenie, že by po tej ceste chcelo ísť tiež. Náraz do kočiara bol tak silný, že všetci cestujúci z neho vyleteli spolu aj s kočišom. Gróf Arco mal na svojom aute len kúsok pošramotené jedno koleso, ale ujsť sa už neodvážil vidiac, že z jarku sa štverá von doudieraný nadporučík v uniforme.
Kočiš vypriahol z dolámaného kočiara jedného koňa a odcválal pre žandárov do Rimavskej Soboty. Žandári grófa Arca zadržali a zranených previezli do miestnej nemocnice. Grófa Arca podrobili na žandárskej stanici výsluchu, ale museli s ním jednať v rukavičkách, lebo gróf nielenže pospomínal všetkých svätých, ale zakomponoval medzi nich aj zvučné mená z Uhorskej politiky.
Medzi berlínskym konzulom a žandárskou stanicou v meste sa vymieňali telegramy. Minister vnútra gróf Andráši si zisťoval u podžupana, čo sa to u nás vlastne deje a ozval sa aj gróf Zichy, podpredseda uhorského automobilového klubu. Nuž žandári nedali takúto váženú osobnosť do cely, ale noc strávil gróf Arco v pohodlí hotela Tri ruže (Tatra). Na druhý deň už bol hosťom župana Fáya a pri ňom aj obedoval.
Situáciu mierne skomplikoval hrnčiar, ktorý sa došiel sťažovať, že mu nejaký „neznaboh“ autom zošrotoval celý tovar určený pre miestny trh.
Gróf Viliam Arco sa k činu priznal, vyplatil v hotovosti vzniknutú škodu a remeselník spokojne odišiel domov. Taktiež zašiel do nemocnice pozrieť zranených, poľutoval ich a dohodol sa s nimi na finančnom odškodnení, ktoré hneď aj zrealizoval. Trestné oznámenie voči grófovi bolo stiahnuté, škody boli uhradené, a tak žandári jeho stíhanie zastavili. Z Rimavskej Soboty odchádzal ako čestný človek. Do auta sa však neodvážil sadnúť, to sa nakladalo na vlak a do vagóna nastúpil aj samotný gróf Viliam Arco.
Autor článku: Vladimír Gondáš.
Zdroje:
Gömör zo dňa 25.10.1908
Pesti Hírlap zo dňa 22.10.1908
Pesti Napló zo dňa 22.10.1908
Nemzeti sport zo dňa 31.10.1908
NENECHAJTE SI UJSŤ
