Menu
Čas Vianoc je spájaný aj s rôznymi tradíciami našich predkov. Nimi je nielen Slovensko, ale aj náš región akoby posiaty. A jednu z tradícií, ktorá sa viaže k pastierstvu, si pripomenuli v Druhý sviatok vianočný v Kokave nad Rimavicou. Na tamojšom námestí mohli návštevníci spoznať život na salaši či dávne tradície, a to prostredníctvom Pastierskych hier, ktoré sú známe aj pod názvom Betlehemci.
„Tento bukolický výjav spolu s pastierskymi koledami tvoria oddávna kolorit slovenských Vianoc. Pôvod to má v spôsobe života v hornatých oblastiach územia dnešného Slovenska, kde mali svoje zastúpenie valaské ovce. Ide o tzv. stepné cápovité ovce, ktoré sa rozšírili z Malej Ázie na Balkán a v čase valaskej kolonizácie sa dostali aj na naše územie,“ začal rozprávanie Vladimír Ticháň, evanjelický farár a chovateľ pôvodnej valaskej ovce. Ako pokračoval, počas tohto obdobia sa selektovali ovce vhodné do podhorských a horských oblastí s dôrazom na ich chodivosť, menší telesný rámec, dobrý zdravotný stav a produkciu mlieka. Takto si podľa jeho slov naši predkovia adoptovali toto plemeno a valaška sa stala súčasťou slovenskej horskej prírody.
„Tu, ďaleko od civilizácie, na holiach si valasi hrou na píšťalku či fujaru spríjemňovali ťažký život na salaši. Valasi si ctili duchovné tradície, v každej kolibe horelo „večné svetlo“, ktoré ak nedopatrením valachov vyhaslo, koliba i košiar sa museli rozobrať a premiestniť na iné miesto,“ priblížil Ticháň a dodal, že títo horskí pastieri oviec sa stotožnili s betlehemskými pastiermi, ktorí si podľa vianočného evanjelia strážili v noci svoje stádo na betlehemských poliach. Ako ďalej ozrejmil, spojením valaského spôsobu života a vianočného príbehu v Betleheme vznikli na našich salašoch krásne slovenské pastierske koledy. Tie sa stali súčasťou našej slovenskej kultúry a sú jedinečné.
Vrcholom tejto tvorivej interakcie medzi biblickou tradíciou a valaským spôsobom života sú pastierske hry, známe aj pod názvom Betlehemci. „V nich je zakomponované všetko, čo súvisí s touto témou: je tam poukaz na bukolický, ale i tvrdý život na salaši, je tam zvesť o narodenom Kristovi, je tam i vinšovanie zdravia a šťastia na prelome kalendárneho roku, ktoré má pôvod v antickom Ríme, kde sa koledovalo v prvý deň v mesiaci, latinsky kalendae a od toho starí Slovania odvodili koleda,“ poznamenal evanjelický farár.
Podľa Ticháňa je to vzácne dedičstvo, ktoré sa zachováva aj v ich obci z generácie na generáciu. Vzácnym dedičstvom je i samotná valaská ovca, ktorá dala vzniknúť týmto tradíciám. „Pôvodná valaská ovca je dnes v programe revitalizácie, ide teda o ohrozené plemeno, ktorého génovú rezervu máme aj na kokavskej evanjelickej fare. A práve v tieto Vianoce sme spojili to, čo patrilo vždy k sebe - Pastierske hry a pôvodnú valaskú ovcu v tradičnom podaní našich slovenských predkov,“ zakončil evanjelický farár Vladimír Ticháň.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Peter Vránsky
