RIMAVSKÁ SOBOTA – Počas teplej letnej noci z utorka na stredu, 21. augusta 1968, v mestách a dedinách vtedajšieho Československa zobudili dnes staršiu generáciu zvláštne zvuky. Historické spomínanie pripravila PhDr. Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Pri pohľade cez okná nikto nechápal, čo sa deje. Prvé, čo mnohí urobili, bolo zapnutie rádia. Z neho sa ozývali vzrušené hlasy redaktorov, ktorí vyzývali ľudí, aby zachovali pokoj, nakoľko našu krajinu napadli sovietske okupačné vojská.
Redaktori opakovane vyzývali obyvateľov na zachovanie pokoja a vyzývali, aby vojakov neprovokovali. Nikto však nevedel presne, čo sa v našej krajine deje.
Článok pokračuje pod reklamou
Cez ulice miest a obcí, od východu, juhu, severu a západu sa valili ozbrojené tanky so sovietskymi vojakmi na korbách. V našom okresnom meste sa prvé tanky objavili 21. augusta 1968 v skorých ranných hodinách, približne po 6. hodine. Kto si nezapol rádiopríjmač, netušil, čo sa deje.
Nekonečné kolóny obrnenej techniky smerovali od východu, od Košíc, prichádzali po hlavnej ceste od Tornale, starou cestou cez Šibeničný vrch, prechádzali cez železničný prechod na trati Rimavská Sobota – Jesenské/Poltár.
V skorých ranných hodinách sa neutíchajúce kolóny presúvali ďalej cez dnešnú Železničnú ulicu, cez dnešné Námestie M. Tompu, vtedy Námestie Dubčekovo (1968 – 1969), neskôr premenované na Námestie Červenej armády (1969 – 1990).
Pri budove dnešného Gemersko-malohontského múzea sa kolóna zastavila a hlavne tankov boli namierené na okolité budovy, rovnako aj na budovu múzea a knižnice, ktorá tu do roku 1992 sídlila.
Vtedajší malý kolektív pracovníkov múzea, keď riaditeľom bol historik Vladimír Kmeť, spomína, že po príchode do práce ten pohľad na hlavne tankov obrátené na honosnú budovu u nich vyvolával neuveriteľný pocit bezmocnosti.
Navyše, v krízovej situácii ochrániť množstvo cenných zbierkových predmetov nevyčísliteľnej hodnoty bolo nad ich sily. Pritom si uvedomovali neprehľadnosť situácie a možný vojnový konflikt.
Našťastie, kolóny tankov sa čoskoro pohli a napätie sa uvoľnilo. No nie na dlho. Nasledujúce roky normalizácie bolo cítiť na všetkých postoch.
Z augustových dní roku 1968 sa v spomienkach obyvateľov mesta uchovali mnohé, aj nebezpečné, či dokonca úsmevné šibalské situácie.
O jednu z tých úsmevnejších sa pričinil 'maskot mesta' 60. a 70. rokov 20. storočia, istý Aladár. Z bližšie nezistených okolností si od nejakého sovietskeho vojaka zadovážil vojenský kabát, postavil sa na jednu z križovatiek v meste, ktorá smerovala do najbližšej obce, do Vyšnej Pokoradze.
Aladár sa zahral na regulovčíka a časť vojenskej kolóny s paličkou v ruke nasmeroval na opačný smer, ako bol zámer okupačnej armády. A tak sa niekoľko tankov ocitlo na mieste nad mestom, vo Vyšnej Pokoradzi. Tam zistili, že boli podvedení. Táto príhoda s falošným regulovčíkom sa dlho v meste spomínala.
Iný, o mnoho smutnejší, bol prípad, ktorý vyrozprávala Soňa Kmeťová z Vyšnej Pokoradze. I napriek správam z rádia a televízie o invázii okupačných armád sa ľudia v skorých ranných hodinách prichádzajúci z autobusovej zastávky ponáhľali do práce do okresného mesta. Približne na rohu dnešnej Daxnerovej ulice sa ponáhľal do práce aj jeden z obyvateľov neďalekej Nižnej Pokoradze.
Vidiac v uliciach mesta kolónu tankov, zvažoval, čo ďalej. Keď zrazu z jedného z tankov sa vysunula postava vojaka, ktorý v dave ľudí náhliacich sa do práce spoznal svojho suseda. Ten po maďarsky, jeho rodným jazykom, so vzrušením a prekvapením, kde sa ocitol, zakričal na neho: "Janči, si to Ty?“ Domáci sa začudoval, veď tento ich sused sa dávnejšie oženil a presťahoval za manželkou do Maďarska, do neďalekého mestečka Putnok.
Vojak v zálohe z Putnoku ešte stihol zakričať ospravedlnenie. "Veď toto sme nechceli.“ V tom okamihu ho niekto stiahol do útrob tanku a kolóna sa pohla smerom na Lučenec.
Článok pokračuje pod reklamou
Po mnohých rokoch sme sa dozvedeli, že to bol jeho rodák z Nižnej Pokoradze, ktorého augustové udalosti ako občana Maďarska nedobrovoľne zobrali ako vojaka v zálohe z poľa, kde pracoval.
Nedobrovoľne sa stal súčasťou okupačných spojeneckých vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy, ktoré napadli našu krajinu. On nechápal, že je opäť doma a toto on predsa nechcel zažiť, aby ako vojak nejakého nezmyselného zoskupenia napadol svojich rodákov.
Až o mnoho rokov neskôr sme sa dozvedeli, že tento vojak sa priženil do mesta Putnok, do ktorého sa po návrate z okupácie čoskoro vrátil, no zostal na následky nútenej mobilizácie na zvyšok života trvalým invalidom a zomrel pomerne mladý. Ľudia hovoria, že zomrel na následky krutého zaobchádzania s vojakmi.
Z prvého dňa okupácie mesta Rimavská Sobota sa zachovalo len niekoľko fotografií.
Súbor ôsmich čierno-bielych autentických fotiek z ulíc mesta vyhotovil Jozef Fodor, vtedy mladý 16-ročný muž, ktorý v auguste 1968 spolu s rodičmi býval v obci Veľký Blh.
Mladý chlapec, ktorý už vtedy vlastnil fotoaparát Agfa, keď sa od otca dozvedel šokujúcu informáciu, ktorá znela, "Rusi nás napadli,“ nezostal pasívny. Ich sused vo Veľkom Blhu vtedy pracoval v sódovkárni v Rimavskej Sobote, kde robil rozvoz tovaru. Práve mal cestu do Rimavskej Soboty, a tak sa Jozef Fodor zviezol s ním do mesta.
Rodičia sa proti tejto nebezpečnej ceste bránili, no i napriek tomu sa mladý muž nedal odradiť. Jeho rodičia však poznali nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v Maďarsku v roku 1956. Preto sa odchodu syna bránili, nakoľko tušili, že sa bude strieľať. Očakávali kontrarevolúciu. Navyše mali obavy o syna aj z dôvodu, že počas druhej svetovej vojny mnohí obyvatelia regiónu maďarskej národnosti boli po prechode frontu na jar 1945 odvlečení do Sovietskeho zväzu, na tzv. „malenkij robot“, čo boli nútené práce v lágroch na Donbase.
Nič také sa však našťastie nestalo. Udalosti u nás mali iný smutný priebeh. Po príchode do mesta mladý muž videl, že situácia je neprehľadná, ulice mesta sú okupované cudzími ozbrojenými vojskami, ktoré boli rovnako dezorientované zo situácie.
Prvé svedectvo o okupácii videli už na ceste do mesta, ktorá viedla popri Vysielači Rimavská Sobota – Teška, ktorý bol už vojskom obsadený ako strategické miesto.
Po príchode do mesta okolo pol deviatej ráno vystúpili na železničnej stanici, nakoľko sa motorovými vozidlami do mesta nedalo pokračovať. Jozef mal so sebou okrem fotoaparátu aj tranzistorové rádio, no už vtedy boli hlasy, že sovietski vojaci rádiá a aj fotoaparáty odoberajú.
Fotoaparát na dvanásť záberov sa čoskoro nenápadne naplnil tajnými zábermi. Potom už len dlhé roky boli zábery z prvého dňa okupácie v Rimavskej Sobote prísne strážené.
Až v roku 2007 sa k nim autorka príspevku dostala náhodou, bez udania autora, a až v roku 2019 sa ich podarilo Jánovi Aláčovi identifikovať a uverejniť v zborníku múzea.
Spomienky na augustové udalosti v našom meste zostali v mysliach staršej generácie. Čo nasledovalo po auguste 1968, je už iná kapitola.
Vojsko, okrem iného, obsadilo všetky strategické posty a na 23 rokov sa usídlilo v kasárňach, rovnako tak sa stalo v Jelšave, Rožňave a inde v Československu.
Okupačná armáda, zložená z vojsk bývalej Varšavskej zmluvy, zo Sovietskeho zväzu, Nemecka, Poľska, Maďarska a Bulharska, nazývaná pod pojmom „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád, ktorý trval neuveriteľných 23 rokov.
Vojenská okupácia československého územia mala údajne zastaviť a zvrátiť prebiehajúce demokratizačné reformy v krajine.
Kým štyri krajiny, okrem Sovietskeho zväzu, svoje vojská čoskoro z nášho územia stiahli, vojská Sovietskeho zväzu napriek odporu k takémuto konaniu tzv. spriatelených krajín z nášho územia odišli až koncom júna 1991. Zásluhu na odsune vojsk po Nežnej revolúcii pripisujeme vtedajšiemu poslancovi Federálneho zhromaždenia Michaelovi Kocábovi.
Príbeh o vojakovi v zálohe z Putnoku poskytla pani Soňa Kmeťová z Vyšnej Pokoradze, za čo jej autorka príspevku ďakuje. Rovnako patrí vďaka aj zberateľovi JUDr. Igorovi Mikitovi (rok 2007) a Jozefovi Fodorovi (rok 2019) z Rimavskej Soboty za poskytnuté fotografie z augusta 1968, ako aj pracovníkovi Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, RNDr. Jánovi Aláčovi.
Autorka: PhDr. Oľga Bodorová
Zdroje:
ALÁČ, Ján: Zberateľ Jozef Fodor a fotografie Rimavskej Soboty z augusta 1968. In: Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Gemer-Malohont, ročník 15, 2019, s. 224 – 233.
Súbor fotografií z augusta 1968 z ulíc Rimavskej Soboty. Autor: Jozef Fodor.
NENECHAJTE SI UJSŤ
