Menu
V nedeľu 2. augusta si v Rimavskej Sobote pripomenuli utrpenie ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní a vraždení pre svoj pôvod. Pietne podujatie pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu zorganizovalo Opre Roma Slovensko.
Spomienka sa mala pôvodne konať pri pamätníku. Nepriaznivé počasie však organizátorov prinútilo presunúť ju do priestorov Citadely.
Riaditeľ organizácie Opre Roma Slovensko Csaba Horváth v úvode pripomenul význam slova Porajmos, ktoré označuje pohltenie alebo zničenie.
Článok pokračuje pod reklamou
„Stojíme tu, aby sme si pripomenuli nevinné ľudské bytosti, celé rodiny a komunity, ktoré boli vymazávané zo sveta len pre svoj pôvod,“ povedal.
Horváth pripomenul aj rómsku baladu známu pod názvom Auschwitzate hino kher báro, v preklade V Osvienčime stojí veľký dom. Zdôraznil, že nevznikla v hudobnom štúdiu, ale priamo za ostnatým drôtom koncentračného a vyhladzovacieho tábora.
„Táto balada sa zrodila v strachu, hlade a zúfalstve, priamo v barakoch smrti,“ uviedol.
Pieseň neskôr na husliach zahral malý Áron Horváth. Práve detské podanie skladby, ktorá vznikla v prostredí utrpenia a smrti, patrilo k najsilnejším momentom stretnutia. Symbolické vystúpenie dojalo viacerých prítomných až k slzám.
Podľa Csabu Horvátha nemôže byť pripomínanie týchto udalostí iba akademickým cvičením alebo každoročným rituálom.
„Ak hovoríme o minulosti, musíme sa zároveň pozerať na súčasnosť s otvorenými očami a odvahou. S veľkým znepokojením sledujeme, ako sa prebúdza starý démon. Sme svedkami posilňovania radikalizmu a extrémizmu,“ upozornil.
Podľa neho sa verbálna agresia, dehumanizácia menšín a hľadanie obetných baránkov dostávajú z okraja spoločnosti do politického marketingu.
„Holokaust sa nezačal plynovými komorami. Začal sa vtipmi na účet iných, pokračoval predsudkami, klamstvami a spoločenským vylúčením. Nesmieme dopustiť, aby sa nenávisť stala normou,“ zdôraznil.
Stretnutie má byť podľa Horvátha nielen pripomienkou minulého utrpenia, ale aj varovaním do budúcnosti. Ľudskosť, toleranciu a demokraciu je podľa neho potrebné chrániť každý deň – vlastným hlasom, postojmi a odvahou postaviť sa zlu.
Prítomným sa prihovoril aj Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Pripomenul, že židovská aj rómska komunita poznajú dôsledky rozdeľovania ľudí na „nás“ a „tých druhých“.
„Holokaust sa začal slovami a vtipmi, ktoré prestali byť vtipné. Začal tvrdením, že za problémy väčšiny môže niekto iný. Začal politikmi, ktorí pochopili, že strach a hnev sa dajú premeniť na politický kapitál,“ povedal.
Upozornil, že verejný priestor je čoraz viac naplnený agresivitou. Namiesto riešení podľa neho prichádzajú negatívne emócie a argumenty nahrádzajú hádky. Najzraniteľnejšie pritom zostávajú menšiny.
„Nesmieme dovoliť, aby vznikol dojem, že rasizmus alebo ponižovanie sú prijateľným spôsobom riešenia spoločenských problémov,“ zdôraznil.
Podľa Dudu extrémizmus neprichádza vždy v uniforme. Môže prísť aj v obleku, s úsmevom, jednoduchými sloganmi a prísľubom ľahkých riešení zložitých problémov. Začína sa rozdeľovaním spoločnosti a odopieraním rovnakej ľudskej dôstojnosti iným.
Zároveň však vyjadril presvedčenie, že spomienka by mala byť aj dňom nádeje.
„Nádej vzniká tam, kde obyčajní ľudia nie sú ľahostajní a napriek všetkému veria, že spolužitie je možné,“ povedal. Medzi takýchto ľudí zaradil aj Csabu Horvátha, ktorý sa dlhodobo venuje rómskym komunitám, spolupráci so samosprávami a občianskemu životu v regióne Gemer.
„Porajmos nie je iba rómskou tragédiou. Je tragédiou celej Európy a varovaním, čo sa stane, keď spoločnosť prestane rozlišovať medzi politikou a nenávisťou, medzi vlastenectvom a šovinizmom, medzi kritikou a dehumanizáciou,“ dodal Duda.
Komisár pre deti Jozef Mikloško vo svojom príhovore upozornil na agresivitu, šikanovanie a diskrimináciu, ktorým čelia deti. Podľa údajov, ktoré uviedol, má približne 70 až 80 percent detí obavy z rastúcej agresivity a polovica z nich už zažila šikanu alebo diskrimináciu.
„Je čas zobudiť sa a povedať týmto veciam nie. Práve mlčiaca väčšina rozhoduje,“ povedal.
Vyzval politikov, aby prestali používať agresívnu rétoriku. Zodpovednosť podľa neho nesú aj médiá, influenceri, dospelí a samotná spoločnosť. Za jeden z koreňov radikalizácie označil rozpad vzťahov, ktorý mladých ľudí vťahuje do samoty. V nej potom môžu hľadať nepriateľov alebo skupiny, ktoré im ponúkajú jednoduché odpovede.
Po podujatí Mikloško pre Rimava.sk uviedol, že problém má viacero rovín.
„Agresivita, nervozita a pocit ohrozenia rastú aj vplyvom médií a politikov. Treba hľadať menej agresívne riešenia, ktoré prinesú aj konkrétny výsledok,“ povedal.
Druhou rovinou sú podľa neho slovensko-rómske vzťahy. Miera napätia sa síce v jednotlivých regiónoch líši, na niektorých miestach je však veľmi výrazná.
„Snažíme sa systematicky pomáhať, no vieme, že situácia rómskych detí je najväčšou výzvou v oblasti detských práv na Slovensku,“ uviedol komisár.
Zdôraznil, že túto situáciu nedokáže vyriešiť žiadny rezort samostatne. Potrebná je dlhodobá spolupráca viacerých inštitúcií aj politická odvaha.
„Je to obrovská výzva. Najmä na východe Slovenska cítiť napätie veľmi výrazne,“ dodal Mikloško.
Jedným z najemotívnejších momentov podujatia bola symbolická scénka s prázdnymi stoličkami. Účastníci na ne postupne ukladali biele ruže.
Každá z nich pripomínala jednu zo skupín obetí – deti, rodičov, starých rodičov a celé rodiny, ktoré boli odsúdené na smrť iba pre svoj pôvod.
Spomienkové stretnutie v Citadele tak nebolo len návratom k jednej z najtemnejších kapitol európskych dejín. Rečníci ho prepojili so súčasnosťou a s výzvou, aby spoločnosť nereagovala mlčaním na nenávisť, ponižovanie a odopieranie dôstojnosti iným ľuďom.
NENECHAJTE SI UJSŤ
