Menu
Tradičná šunka, šalát, vajíčka ale aj špeciálny zapletený koláč a kyslá polievka nebudú chýbať na sviatočných veľkonočných stoloch v obci Drienčany v Rimavskosobotskom okrese. Ako pre Rimava.sk povedala obyvateľka obce Mária Koniarová, v Drienčanoch stále zachovávajú prípravu jedál, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci.
„Na Veľký piatok sa dodržiava pôst, varia sa bezmäsité jedlá,“ priblížila gazdiná a dodala, že v sobotu sa už chystajú sviatočné dobroty, domáca šunka, kyslá polievka z vývaru, do ktorej sa napúšťajú vajíčka a tiež pravý pálivý chren. „Pečieme aj koláč, ktorý sa zapletá do venca a do stredu sa vkladajú vyfúknuté vajíčka. V nedeľu je na sviatočnom stole tradičná šunka a šalát,“ hovorí pani Koniarová, ktorá pred dvomi rokmi spísala tradície a zvyklosti z nášho regiónu a podieľala sa tak na tvorbe kuchárskej knihy Dobroty z Malohontu.
Na veľkonočný pondelok sa v Drienčanoch polieva, šibačka tu vraj nebývala zvykom. "Dopoludnia chodia chlapci, popoludní, ako sa hovorí, idú ženáči," opisuje pani Koniarová zvyky v obci.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.
Zdroj: Rimava.sk, SITA
