Menu
Kraslice neodmysliteľne patria k sviatkom Veľkej noci. Ich zdobenie sa traduje z generácie na generáciu a dalo by sa povedať, že čo krajina to iná technika zdobenia. No sú aj príklady z histórie, že aj v rámci jedného regiónu sa techniky zdobenia veľkonočných kraslíc líšia. A k takým príkladom patrí aj región Gemer-Malohont.
Súbor 135 kraslíc z nášho regiónu uchováva vo svojej zbierke Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Tieto veľkonočné vajíčka pochádzajú z obdobia rokov 1882 až 1938 ako aj po roku 1995. Ako ďalej uviedla Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, fond kraslíc pochádzajúci z prelomu 19. a 20. storočia a reprezentuje etniká, ktoré obývali územie Gemera-Malohontu, ktorými sú: slovenské, maďarské a nemecké.
„Z rómskeho prostredia múzeum nevlastní žiadne vajíčko, keďže tento pohansko-kresťanský zvyk zdobenia vajíčok Rómovia neprijali,“ doplnila. Podľa jej slov zo súboru vajíčok je na prvý pohľad viditeľná ich špecifickosť v technikách zdobenia, či v rastlinných a figurálnych motívoch. „Časté sú slovné prejavy v podobe rýmujúcich sa textov, datovanie a lokalita, nanášané priamo na vajíčko,“ ozrejmila.
Zabudnutá technika zdobenia kraslíc
Podľa Bodorovej zberateľský záujem o ľudové umenie je všeobecne v našich krajoch a Rimavská Sobota nie je výnimkou, orientovaný na koniec 19. storočia. Ako riaditeľka poznamenala, prvé kraslice do múzea sa dostali už pri jeho vzniku roku 1882, keď po sprístupnení veľkolepej Umelecko-archeologicko-historickej výstavy stolice založili v poradí na Slovensku piate najstaršie múzeum. „V prírastkovej knihe múzea je zaznačená prvá kraslica, dekorovaná vyškrabovaním, z Dobšinej. Neskôr nasledovalo zberateľské obdobie, ktoré doplnil novými zbierkami bývalý riaditeľ múzea Ján Fábry (1930 -1907), ktorý získal viacero kraslíc, medzi nimi aj najstaršiu datovanú kraslicu z roku 1889. Najviac datovaných kraslíc však pochádza z rokov 1910, 1911 a 1913,“ priblížila s tým, že kraslice darovali vtedajší študenti Zjednoteného protestantského gymnázia a žiaci vyššej chlapčenskej školy v Rimavskej Sobote. Ako podotkla, v meste v tom čase študovali žiaci zo stolice, ako aj zo širokého okolia, preto zbierka reprezentuje širší geografický záber, pričom väčšina kraslíc pochádza z maďarského etnického prostredia, až na niektoré výnimky.
Podľa jej slov pozoruhodnou je symbióza troch etník, zdokumentovaná na veľkonočných vajíčkach z Dobšinej, kde sa na prelome 19. a 20. storočia na krasliciach zdobených technikami batikovania a vyškrabovania, uchovali podobné dekoračné techniky a prvky, ako aj nápisy v jazykoch všetkých troch etník, to znamená v jazyku slovenskom, maďarskom a nemeckom. Ako dodala, v prírastkových knihách z rokov 1882 až 1918 sú zapísané aj kraslice, ktoré sú zdobené ojedinelou technikou okúvania. „V zápise sa uvádza, že sú tu dve kraslice s kovovými figúrkami v podobe kohútich chocholov. Okúvané vajíčka daroval múzeu v roku 1913 študent gymnázia,“ povedala. Ako opísala, zdobenie kraslíc okúvaním je zabudnutá technika, ktorá je známa z produkcie kováčskych tovarišov z Južnej Moravy, okolia Plzne, Litomyšle, na Jindřicho - Hradecku, v Honte a Gemeri.
„V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádzajú celkom štyri identické okované vajíčka vo farbe škrupiny, ktorú zdobia miniatúrne figúrky podkovy, nákovy, kladiva, klieští a ostrohy. Figúrky sú natreté zlatou farbou a datované rokom 1911. Piate okované vajíčko, datované rokom 1913, je zafarbené na červeno a na povrchu sú kovové figúrky podkovy a ostroha,“ avizovala.
Šupky z cibule, cvikla či mladá tráva ako prírodné farbivá na krasliciach
Podľa Bodorvej všeobecne rozšírené farbenie veľkonočných kraslíc na červeno sa uchovalo aj v regióne Gemera-Malohontu. „V prenesenej symbolike vystupovala v ľudovom prostredí červená farba, ako farba lásky a krvi, životadárnej sily, aj ako farba ochranná. Prosperitný význam mala tiež farba zelená a žltá,“ poznamenala. Ako ďalej prezradila, až do začiatku 20. storočia sa k farbeniu vajíčok používali prírodné farbivá z domácich zdrojov, hlavne rastlinného pôvodu (šupky z cibule, cvikla, slivková a brezová kôra, jarná ozimina, mladá tráva a iné). „Nakoľko väčšina kraslíc z fondu múzea je zafarbená prírodnými farbivami to, a do akej miery boli využívané farby kupované, môžeme len predpokladať,“ konštatovala s tým, že najčastejšou farbou vo fonde múzea bola červená s jej odtieňmi ako ružová, bordová a fialová, ale aj hnedá, zelená alebo v prípade okovaných vajíčok to bola pôvodná farba škrupiny.
Najčastejšie techniky zdobenia regiónu
V Gemer-Malohonte na prelome 19. a 20. storočia dievčatá maľovali na uvarené nevyfúknuté vajíčka rokmi ustálený tradičný dekór. V určitom čase bývali ustálené aj veršíky, ktoré boli prejavom lásky. Kraslice sú štandardné slepačie, prevažne uvarené vajíčka, čo je dôvodom ich postupného znehodnocovania. Ako riaditeľka opísala, fond kraslíc delia podľa techník dekorovania na kraslice zdobené technikou batikovania, vyškrabávania, maľovania, zdobenia otlačkami listov rastlín a okúvania. A v neďalekom Novohrade, v známych sklárňach, zaznamenali výskyt vajíčok vyrobených zo skla.
„V našom regióne bola najrozšírenejšou a motivicky najbohatšou technika batikovania kraslíc voskom, presnejšie vykrývanie vzoru voskom. Ďalšou technikou je vyškrabávanie dekóru do predtým namaľovanej škrupiny. Kraslice zdobené danou technikou pochádzajú z Dobšinej. V našom regióne sme zaznamenali aj kraslice zdobené otlačkami listov rastlín. Maľované kraslice sú skôr záležitosťou 20. storočia. Ojedinelá technika, okovanie vajíčok, ktorá sa vyskytla v našom regióne, zostáva pre nás len čiastočne rozlúšteným prvkom tradičnej ľudovej kultúry,“ ozrejmila Bodorová. Zdobeniu kraslíc sa však venujú podľa slov riaditeľky aj viacero žien v regióne.
Kraslice z regiónu mali obdivovať aj na medzinárodnej konferencii v Chorvátsku
Tento menší prierez históriou techník zdobenia kraslíc v Gemer-Malohonte mal, samozrejme vo väčšom, odznieť v uplynulých dňoch aj na Medzinárodnej konferencii v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku. „Bohužiaľ, kvôli pandémii, zatvoreným múzeám a mimoriadnym opatreniam v Chorvátsku a na Slovensku, sa konferencia nekonala,“ konštatovala riaditeľka Bodorová, ktorá mala o krasliciach z nášho regiónu hovoriť pred svojimi kolegami z Chorvátska, Čiech i Ukrajiny. Ako ďalej uviedla, keďže organizátori pripravili z plánovaných príspevkov aj knižnú verziu, ktorá je už preložená do chorvátskeho jazyka etnografkou a organizátorkou konferencie Silvijou Sitta a bude k dispozícii. Podľa riaditeľky to je nezvyčajný výstup z takejto konferencie, čo v histórii nemá precedens. A rovnako aj Vy, milí čitatelia, ste sa tak mohli dozvedieť niečo viac o technikách zdobenia kraslíc, ktoré mali byť zatiaľ prezentované len odbornej verejnosti.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Gemersko-malohontské múzeum
