Menu
Vinšovať chodili muži už skoro ráno, z domu sa nič nepožičiavalo, zvieratá dostali na ochranu do krmiva cesnak, vianočný stromček visel na strope, dievčatá čakali na znamenie vydaja. Stôl musel byť prestretý tak, aby gazdiná od neho neodchádzala, opekance jedli z jednej misy, aby rodina ostala pokope. Aj takto kedysi prežívali Štedrý deň obyvatelia Klenovca v Rimavskosobotskom okrese. Stanislava Zvarová, folkloristka, choreografka a umelecká vedúca klenovského súboru Vepor, niekoľko rokov skúmala zaužívané zvyky, povery, vinše, ale aj recepty na tradičné vianočné jedlá svojich predkov. Ako pre Rimava.sk uviedla, vzácne informácie získala priamo od Klenovčanov, mnohí z nich už podľa jej slov nežijú. „V niektorých rodinách si však tieto zvyky uchovávajú dodnes, čo prináša príjemnú a neopakovateľnú atmosféru aj v dnešnej uponáhľanej dobe,“ spomína Zvarová.
A ako teda vyzeral Štedrý deň a sviatočný večer v Klenovci?
Skoro ráno chodili vinšovať muži, väčšinou susedia sebe navzájom, aby ich rodiny nenavštívila prvá žena, lebo by to bolo pre celú rodinu nešťastím. V tento deň sa z domu nič nepožičiavalo a požičané sa muselo vrátiť ešte do tohto dňa, lebo inak by boli po celý rok dlžní alebo by si šťastie požičali.
Dobytok a hydinu chránili pred zlými silami cesnakom. Dávali ho vtlačený do chleba a pridali do krmu dobytku a hydine. Dvere stajne i domu označili krížom. Pri chovaní a čistení dobytka boli ticho, aby mu nezariekli. V tento deň ľudia sledovali počasie, lebo také malo byť aj v nastávajúcom roku: tmavé nebo veštilo plné stodoly a dobrú úrodu jabĺk, veľké množstvo hviezd predpovedalo veľa hydiny a kvalitnú trávu.
Na obed Klenovčania jedli kyslú hríbovú polievku „gríbe“. Vianočný stromček sa vyskytoval pred 1. sv. vojnou, ktorý pred večerou doniesol do izby člen rodiny, prezlečený za Ježiška. Stromček zavesili na strop, na drevenú hradu. Pred večerou boli evanjelické služby Božie, z ktorých sa všetci ponáhľali domov, lebo kto sa ako ponáhľal, tak sa potom na jar ponáhľal do polí. Svetlo mohli večer zapáliť, až keď sa rozžiarila prvá hviezda. Tam, kde mali v dome dievča a knôt lampy sa otočil na ňu, mala sa do roka vydať. Dievčatá v tichosti pred večerou vybehli vyniesť smeti a na ktorej strane pes zabrechal, na tú stranu sa mala vydať.
Štedrovečerný stôl musela gazdiná pripraviť tak, aby už od stola nevstávala, lebo by jej kvočky nechceli sedieť na hniezde. Pod obrus vždy položili peniaz, ktorý tam ostal až do Nového roka, aby im nikdy peniaze nechýbali. Na stole boli položené obilniny na znak plodnosti a hojnosti aj koláč, zakrútený do „váľaniśky“, aby v budúcom roku nehladovali. Okolo nôh stola dávali reťaz, na znak toho, aby rodina držala pokope. Na stôl vždy pripravili jednu lyžicu, tanier, pohár naviac, ako spomienku na zosnulých alebo pre pocestných. Keď bolo všetko prichystané, zasadla rodina za štedrovečerný stôl. Na začiatku povedal najstarší muž modlitbu, poďakoval sa za to, že si všetci spoločne mohli sadnúť ku štedrej večeri. Ako prípitok bolo hriatô. Na začiatok jedli údené rebrá a varenú klobásku. Za tým sa jedli opekance, bryndzové alebo makové. Jedli ich zo spoločnej misky, aby držali pokope. Omrvinky zo stola odkladali na úžitok. Počas sviatkov sa nezametalo a po sviatkoch sa tieto omrvinky rozsiali po stromoch , aby lepšie rodili.
Večer chodili rómski muzikanti vyhrávať a vinšovať popod okná. O polnoci chodili mladí spievať na zvonicu nábožné piesne. Neskôr tento zvyk udržiavali veriaci Bratskej jednoty Baptistov, ktorí hneď po skončení evanjelických služieb Božích spievali zo Zvonice. Vianočné koledy chodili po Klenovci spievať aj mladí členovia folklórneho súboru Vepor, asi do roku 2005.
Zdroj: Rimava.sk, spracované podľa výskumov Stanislavy Zvarovej
