No active "ca-sidebar-197687" sidebar

VIANOCE: Sviatky magických obradov ale aj prvého hriechu

24. decembra 2018 |  | |

betlehemVianoce, symbol pokoja a mieru, sa v minulosti slávili rôzne. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.Zároveň sa v minulosti s Vianocami začínal aj nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”. Preto po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou, s ktorými symbolizovali potenciu. Počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Ďalšou zvyklosťou bolo aj stlanie slamy pod štedrovečerný stôl. Ľudia na nej aj spávali a rovnako ju podkladali pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili alebo sa pálila na obilnom poli. Slama sa tak stala dôležitým predmetom plodonosnej mágie, a to nielen v Európe ale aj v Ázii, Amerike či v Tichomorí.

Štedrý deň sa spája aj s dvomi menami, Adam a Eva. Tento deň, kedy slávia meniny, je vlastne pamiatka prarodičov, ktorá pripomína prvý hriech a jeho následky, ale aj nádej na spásu. V Biblii sa uvádza, že Boh stvoril človeka ako vrchol tvorstva na svoj obraz, teda ako jediné stvorenie, ktoré obdaril dušou a slobodnou vôľou.

Keď Boh videl, že Adam nemá medzi ostatnými živočíchmi žiadneho partnera, stvoril mu Evu a rozkázal im, aby sa množili a podmanili si Zem. Prví ľudia, Adam a Eva, boli dokonalí, bez náklonnosti k hriechu, ktorí nemali zomrieť, ale plynulo prejsť do večnej blaženosti. Aby si však túto blaženosť zaslúžili a sami sa rozhodli pre Boha, dostali od neho slobodnú vôľu a jediný zákaz - jesť zo stromu poznania dobra a zla.

Diabol, padlý anjel, ktorý za svoju vzburu voči Bohu už dostal večný trest, ľuďom závidel. Preto oklamal Evu a naviedol ju prestúpiť Boží zákaz, na hriech naviedla aj Adama. Porušením zákazu Boha, ľudia stratili nevinnosť, Biblia to vyjadruje slovami “zbadali, že sú nahí“.

Pre hriech Adama a Evy, ktorú naviedol had, ich Boh potrestal. Preklial hada, žene predpovedal pôrodné bolesti a večnú nenaplnenú túžbu po mužovi, ktorý bude nad ňou vládnuť. Adam ako zástupca ľudstva mal spoznať námahu spojenú s dorábaním chleba. Hlavným trestom však bola strata spojenia s Bohom, ktorý však ako spravodlivý sudca zároveň prejavil svoje milosrdenstvo a prisľúbil ľudstvu vykupiteľa.

Súvislosť medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – teda aj medzi udalosťou z raja a Vianocami – zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista ako “posledným Adamom” a jeho matky Márie ako “druhou Evou”. Eva symbolizuje matku prirodzeného života ľudstva, Mária zas matku duchovného života vykúpených. Prvý Adam je symbolom ľudskej slabosti a hriešnosti, Ježiš Kristus stelesňuje víťazstvo nad smrťou a spásou.

O živote po vyhnaní Adama a Evy z raja sa Biblia nezmieňuje. Spomína sa v nej iba o ich synoch a dcérach, z ktorých menuje troch – Kaina a Ábela, ktorého Kain zabil. Tretím je syn menom Set, náhrada za Ábela. Cirkev zachovala tradíciu o bohumilom živote Adama a Evy, na východe sa dokonca uctievajú ako svätí.
Zdroj: Rimava.sk, Wikipédia


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross