Vianoce opäť prichádzajú ako tiché svetlo do dní, ktoré často bývajú unáhlené a plné starostí. V tejto posvätnej chvíli sa zastavujeme, aby sme sa spolu s dekanom Rastislavom Polákom zahľadeli do tajomstva narodenia Božieho Syna – do okamihu, ktorý mení svet najmä tým, že mení naše srdcia. Je to čas, keď sa rodí nádej tam, kde už dlho bolo ticho, a láska tam, kde človek hľadal porozumenie.
Článok pokračuje pod reklamou
Radosť z narodeného Krista
Na jednej z vianočných pohľadníc bol napísaný takýto text: „Keď dom ozdobí láska, všetky ozdoby sú druhoradé.“ Čo k tomu dodať? Tam, kde je v rodinách láska, človeku už ani viac netreba. Vždy, keď človek nevie odkiaľ a kam so svojimi problémami a ťažkosťami, musí znova prísť Boží Syn na svet, aby nám dal trochu viac lásky, pokoja, porozumenia. Tak ako prišiel pred dvetisíc rokmi ako skutočný Boh a človek, tak prichádza aj teraz - nie ako duch Vianoc, ktorý zmizne len čo sa zahasí stromček - ale ako pravý Priateľ, osoba, ktorá chce s nami prežívať naše radosti a starosti.
Na Vianoce prichádza Dieťa, ktoré nám všetkým komplikuje život. V prvej chvíli si možno povieme - azda len nie... Ale ak sa lepšie zahľadíme do vianočnej betlehemskej noci a následných dní, musíme prisvedčiť, že Dieťa z maštale akoby malo dar všetkým skomplikovať život.
Už pred svojím narodením ho skomplikovalo aspoň dvom ľuďom - Márii a Jozefovi. Obidvaja stáli pred sebou v rozpakoch a nevedeli, čo z toho bude. Zaskočený zostal aj vyvolený národ, ktorý očakával Mesiáša v lesku a sláve, a on prišiel v tichu a tme. Očakávala sa skutočná kráľovská sila a moc, a prišla iba detská bezbrannosť. Čakala sa výnimočnosť, a prišla jednoduchosť. Očakávala sa veľkosť, a prišla malosť. Počítalo sa s prijemným prekvapením, a nastal nepríjemný šok.
Naozaj nie je ľahké žiť s týmto Božím Synom, ktorý nás stále vyrušuje. Cítime pri ňom, že v Betleheme sa nedá zostať naveky, že tá tichá a svätá noc je krátka; že ak ho chceme nasledovať aj po vianočnej noci, budeme s nim zažívať mnohé dni nepochopenia a vyhnanstva od iných alebo dlhý život nazaretskej skrytosti, kde sa nič výnimočné neudeje. Ježiš nás bude čakať aj zajtra a spýta sa nás, či chceme s ním rásť a dospievať alebo zostať ľuďmi bez akejkoľvek zmeny života.
Článok pokračuje pod reklamou
O tom je aj náš život viery. To, čo sa dialo v Betleheme, sa deje aj dnes u nás. Predstavme si, že v našich rodinných Betlehemoch sú namiesto už nám známych postáv iba kartónové figuríny s vyrezanými tvárami, kam ľudia prikladajú tú svoju, aby sa odfotili. My vkladáme svoju tvár do betlehemskej scény. Volíme si, kým chceme byť, aby sme boli blízko malému Ježišovi a tak aj sebe samým. Jeho svetlo sa stáva naším, aby presvetlilo tmavé zákutia našej samoty a cez nás aj samotu druhých.
Nie sú Vianoce práve o tomto svetle, ktoré príde do nášho života, aby sme ho šírili ďalej? Aby v januári, keď sa vrátime do bežného života, ľudia pozreli na nás a s pozitívnym prekvapením skonštatovali: „On či ona sú nejakí iní. Sú pokojnejší, vyrovnanejší, akosi inak zvládajú problémy. Asi ten Ježiš, ten ich Priateľ, ktorého cez sviatky stretli, im dáva zmysel života. Asi to s Ním fakt stojí za pokus. Naša vianočná misia svetla sa začína, keď nám Pán do našich životných ciest posiela ľudí nám blízkych alebo aj tých nepoznaných. Odovzdajme im to, čo sme sami prijali: radosť z narodeného Krista.
Všetkým vám prajem pokojné a ničím nerušené sviatky Božieho narodenia.
Rastislav Polák, dekan - farár
Redakcia Rimava.sk sa s vďačnosťou pripája k slovám pána dekana a želaním radosti z narodeného Krista.
NENECHAJTE SI UJSŤ
