Menu
Výstava poľnohospodárov a záhradkárov spestrila Gemersko-malohontský jarmok aj tento rok. Opäť tak mohol každý kto dopestoval vo svojej záhrade, sade či poli ukázať ostatným svoju úrodu. Ako povedal jeden z organizátorov ako aj predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a zároveň predseda družstva Gemerprodukt Valice František Tóth, táto ako aj iné podobné výstavy sú akýmsi vysvedčením.
„Vystavuje nám ho príroda, veľmi objektívne a samozrejme bez protekcie. Práve neosobná väzba urodilo sa, akoby zľahčovala a zabúdala na um, vedomosti, zručnosti a poctivú nielen fyzickú prácu všetkých, ktorí priniesli na výstavu nádheru, dobrotu, krásu a zdravie,“ poznamenal Tóth. A túto svoju vypestovanú nádheru, krásu a zdravie prídu ukázať z blízka i ďaleka pestovatelia rok čo rok, z čoho sa tak výstava v Rimavskej Sobote stala už tradičnou. Ale aká je jej história?
„Ovocinársky spolok v Rimavskej Sobote bol založený v roku 1958. Slovenský zväz záhradkárov rok predtým. V Rimavskej Sobote sa pretransformoval Ovocinársky spolok na Slovenský zväz záhradkárov v roku 1965, je to už teda 54 rokov. Prvá výstava ovocinárska a záhradkárska v Rimavskej Sobote bola v roku 1973, teraz to bol 46-ty ročník takejto výstavy. Spoločná poľnohospodárska a potravinárska komora bola založená v roku 1992 a spoluorganizátorom tejto výstava je už desiaty ročník,“ priblížil Tóth s tým, že je to už teda desať rokov ako je výstava spoločná pre poľnohospodárov a záhradkárov.
„Odvtedy tu máme traktory, zvieratá, včelárov a ďalších veľkoproducentov, ktorí prídu ukázať aj malým deťom čo je to pšenica, z ktorej sa vyrába chlieb, čo je to raž, repka, slnečnica…Ako vyzerá živé kurča, lebo niektoré deti ani to nevedia,“ avizoval. Ako ďalej podotkol, je to naozaj veľký problém a musia sa snažiť dnešnú generáciu vzchopiť a aby sa vžila a rozmýšľala do budúcnosti o tom všetkom vypestovanom na Gemeri.
Tohtoročná výstava mala návštevníkom čo ponúknuť. Podľa organizátora bolo na výstave vystavených 1040 exemplárov od 112 vystavovateľov. „Okrem ovocia, zeleniny, hrozna a vína tu boli aj včelárske výrobky, zvieratá, pochúťky z mäsa. Ale pripravili sme aj taký poučný stôl, kde sme uložili choroby, škodcov a niektoré invázne rastliny, aby návštevníci vedeli spoznať to, čo nemôžu mať na záhrade,“ spomenul.
Výstava však tento rok patrila prevažne Oskoruši. „Je to strom, ktorý bol v roku 1993 vyhlásený za strom roka a hovorí sa: „Aký strom, také ovocie“, a Oskoruša je najväčším stromom v Európe. Môže sa dožiť až 500 rokov,“ podotkol organizátor. Ako prezradil, jeden strom, síce až po 12 rokoch začne rodiť, ale dokáže vyprodukovať až jednu tonu ovocia. Podľa jeho slov tento strom pozná iba úzky okruh zasvätených záhradkárov hoci už v Rímskej ríši patril medzi najobľúbenejšie ovocie. „Rodí malé malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru. Z vyzretých plodov sa vyrábajú kompóty, marmelády, mušty, čaje, likéry a najmä vychýrená pálenka,“ vysvetlil.
„Vo Valiciach ešte stále žije taká spoviedka, keď otec so synom zbierali Oskorušu na záhrade, syn sa pýta otca: „Oco, povedz mi už, čo bude z tých hruštičiek“? „Syn môj, ak mamina vyzdravie lekvár, ak nie, určite pálenka,“ povedal. A prečo bola tohtoročná výstava v znamení Oskoruše? Približne 250 rokov stará Oskoruša na Laponi v Uzovskej Panici je tento rok finalistom súťaže Strom roka, za ktorú mohli hlasovať aj návštevníci výstavy v Dome Kultúry. Svoj hlas jej však môžete odovzdať ešte do 30 septembra a to na tejto stránke.
Výstava ovocia, zeleniny, kvetov mala tak tento rok nielen takpovediac súťažný charakter, ale každý ročník sa organizátori snažia napĺňať aj jej poučný charakter, ako aj nasmerovať mladú generáciu, aby nezabúdala na dary Matky Zeme, ktorá im na jeseň vystaví vysvedčenie. Aké však bude, záleží len na nás.
Zdroj: Rimava.sk
