Menu
Tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Aj to obsahuje zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Tieto vzácne predmety si návštevníci budú môcť pozrieť v rámci predmetu mesiaca jún. Rimava.sk o tom informovala etnologička múzea Ľudmila Pulišová, podľa ktorej si modrotlačové formy budete môcť pozrieť každý pracovný deň od 8:00 do 16:00 hod., ale aj počas víkendov od 9:00 do 16:00hod.
„Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia, v neskoršom období používaná v Hnúšti. Zaujímavosťou je i úzka drevená formička s vbitými plieškami v tvare jemných lístkov,“ priblížila Pulišová, podľa ktorej sa nejedná o modrotlačovú formu v pravom slova zmysle – v ľudovom prostredí sa používala na otláčanie vzoru pred vyšívaním.
Čo je modrotlač?
Modrotlač je látka s potlačeným negatívnym vzorom – vytvára ho takzvaná krycia zmes, ktorá sa pomocou formy nanáša na naškrobené plátno. Po jej zaschnutí sa plátno farbí v indigovom roztoku, pričom zmes zabráni farbe na danom mieste preniknúť k látke. Krycia zmes sa následne odstráni v roztoku kyseliny sírovej a vzor ostane biely,“ ozrejmila etnologička.
Na územie Slovenska začala modrotlač podľa jej slov vo väčšej miere prenikať koncom 18. storočia, pričom najväčší rozkvet jej výroba dosiahla v 19. storočí. Ako ďalej priblížila modrotlačové dielne sa nachádzali najmä v regiónoch, kde mali dostatočný prísun kvalitného plátna. „K takýmto oblastiam v minulosti patril aj región Gemer – Malohont, dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, kde sa dielne ešte začiatkom 20. storočia nachádzali v mestách Jelšava, Dobšiná a Rožňava,“ podotkla.
Podľa Pulišovej najstaršie modrotlačové formy, pochádzajúce ešte z 18. storočia, boli drevené, zhotovené prevažne z hruškového, prípadne čerešňového, orechového či javorového dreva. „Tieto sa používali najmä na otláčanie väčších vzorov. Mnohí modrotlačiari v tomto období si formy vyrábali sami, prípadne ich dávali zhotovovať drevorezbárom,“ vysvetlila a doplnila, že koncom 18. storočia prišla móda menších vzorov. Na to však podľa jej slov celodrevené formy neboli vhodné, a tak sa začali na zhotovenie jemnejšieho vzoru používať rôzne tvarované mosadzné pliešky vbíjané do drevenej podložky. Ako poznamenala, formy mali rôzne tvary a rozmery v závislosti od toho, ktorú časť látky mali potlačiť, napríklad štvorcové formy sa používali na celoplošný vzor, pozdĺžne formy sa používali na potláčanie okrajov látok a podobne.
Zdroj: Rimava.sk
