Menu
Gemersko-malohontské múzeum venovalo svoj aprílový Predmet mesiaca maľbe na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové z roku 1931. Výber súvisí s pripomienkou Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si každoročne pripomíname 8. apríla.
Medzinárodný deň Rómov sa slávi od roku 1990. Dátum nadväzuje na prvé celosvetové stretnutie Rómov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo na ňom zastupoval aj MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Článok pokračuje pod reklamou
Maľba z roku 1931 zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím – šiatrom. V ľavom dolnom rohu je uvedený názov diela, v pravom dolnom rohu sa nachádza podpis autora „Šorš O.“ a datovanie „21. VI. 1931“. Podľa múzea autor pravdepodobne pochádzal z Čiech alebo Moravy. Obraz sa stal súčasťou zbierkového fondu múzea v roku 2025 ako dar od Paula a Alice Bordásovcov zo Spojených štátov amerických.
Ako informovala etnografka múzea Mgr. Ľudmila Pulišová, dielo zároveň pripomína aj históriu rómskeho obyvateľstva v Rimavskej Sobote. Rómovia tu obývali mestskú štvrť Šereg na pravom brehu rieky Rimava v blízkosti vojenských kasární. Táto lokalita sa spomína už v matrike narodených z roku 1878, kde je uvedený krstný otec hudobník Joanes Domby s bydliskom Rimaszombat – Sereg.
Šereg sa spomína aj v diele Samu Borovszkeho Magyarország vármegyéi és városai z roku 1903. Podľa tohto zdroja žili Rómovia v domoch postavených na mestských pozemkoch a platili malé nájomné. Zo zachovaných úradných záznamov z roku 1923 vyplýva, že v šesťdesiatich domoch postavených z váľkov tu žilo približne 400 obyvateľov.
Údaje zo sčítania obyvateľov z roku 1930 uvádzajú, že Šereg mal v tom čase 544 obyvateľov. Medzi nimi bolo aj 12 kočovných Rómov, ktorí mali postavené tri šiatre na brehu Rimavy v blízkosti tejto štvrte.
Mesto Rimavská Sobota riešilo otázku umiestnenia kočovných Rómov aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1935 obecná rada rozhodla o ich presune na stále miesto do Baša záhrady na Sobôtke. Rodiny tam mohli zostať do roku 1943, keď ich na podnet okresného veliteľstva maďarskej kráľovskej armády presunuli na roh trhoviska smerom k železničnému mostu na Poltár. Po druhej svetovej vojne, v roku 1946, mesto opätovne určilo miesto pre kočovných Rómov na Sobôtke.
Podľa Mgr. Ľudmily Pulišovej je vystavený obraz nielen umeleckým dielom, ale aj historickým svedectvom o živote rómskych komunít v regióne Gemera a Malohontu.
Zdroj foto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, autor„Šorš O.“, datovanie „21. VI. 1931
NENECHAJTE SI UJSŤ
