No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Prevláda medzi ľuďmi v čase koronakrízy solidárnosť alebo ľahostajnosť?

Hovorí sa, že v ťažkých časoch spoznáme charakter ľudí. Tie ťažké časy máme aj teraz. Postaral sa o to šíriaci sa koronavírus, ktorý zasiahol celý svet. Na jednej strane nám ukazuje, akí vedia byť ľudia solidárni, ale strane druhej, žiaľ aj akí môžu byť niektorí ľahostajní. S týmito dvomi protipólmi ľudskej povahy sa stretla aj Ľudmila, jedna z našich čitateliek. Prečítajte si jej príhodu, ktorú zažila čakajúc v rade na pobočke Pošty v Rimavskej Sobote.

„Cez víkend som pozerala dokument o nešťastí v Prešove, ktoré zasiahlo celé Slovensko. Nenechalo ľudí ľahostajnými a solidárne sme sa skladali materiálne alebo finančne na zmiernenie nešťastia obyvateľov," uviedla Ľudmila pre Rimava.sk. Ako dodala, v dokumente zaujala myšlienka jednej ženy, že sa už nikdy nebude spoliehať na iných – v zmysle nebudem už nikdy čakať, že hádam niekto upozornil na unikajúci plyn, radšej sama zavolám kompetentné zložky, aj keby som mala byť stá, ktorá tak urobí.



V rovnako duchu sa niesla aj jej príhoda spred Pošty. „Kde slušne a k sebe solidárne stojí niekoľko desiatok ľudí v rade s rúškami, s odstupom. Bez nervozity, trpezlivo, veď rad sa posúva naozaj rýchlo a plynulo. Pred poštou zrejme pracovníci TSM upratujú zelené plochy, na ktoré boli osadené nové lavičky. A tu, na jednej lavičke presne pred vchodom, sedí otec s tromi deťmi a hoci majú podľa môjho učiteľského odhadu od 10 do 15 rokov, ani jedno nemá rúško," hovorí Ľudmila a pokračuje: Ten najstarší si kľudne lúska semienka a vypľúva šupky do trávnika (pekné od neho, že nie rovno na vydláždenú plochu námestia!), na ktorom je už pohodený papier, hoci od lavičky ani nie na pol metra je smetný kôš. Okolo sa hýbe rad, v ktorom je približne 25 ľudí. Každý sa okolo nich presunie, nič nepovie, iba pár chlapov sa pri otcovi zastaví, pozdraví, prehodí niekoľko slov. Nikto ale nie o tom, čo sa deje. Až ja, pomaly v rade najstaršia, žena, profesionálne deformovaná učiteľka sa spýtam mládenca, prečo nemá rúško. Žiadna odpoveď, len odchod zazerajúcej a mrmlajúcej rodiny aj s matkou, ktorá vychádza z pošty. Tak!

Sme ľahostajní! Ani táto zvláštna situácia nás zatiaľ nenaučila, že nie je vhodné čakať, kým iný urobí za nás to, čo nám každému vadí, čo nás ohrozuje, čo je v rozpore so zdravým rozumom, či dobrými mravmi.

Nie je najvyšší čas, aby sme boli solidárni s tými, ktorí denno-denne zabezpečujú život, zdravie, bezpečie?! Nie len formálne, nie len potleskom, zbierkami, poďakovaním. Osobnou odvahou a zainteresovanosťou k veciam verejným. A nič viac na to nie je potrebné, len nespoliehať sa na iných a prekonať našu ľahostajnosť a lenivosť. Aj toto ma naučila mladá a múdra žena z dokumentu," zakončila.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross