Menu
V médiách sa pomerne často spomína „superspln“ Mesiaca, keď má na oblohe zdanlivo najväčší uhlový priemer a je najjasnejší. Opakom je „mikrospln“, keď je najmenší. Mikrospln Mesiaca bol 8. januára a ten ďalší (posledný v tomto roku) nastane 5. februára s uhlovým rozmerom len 29,7′.
Mesiac, náš vesmírny súpútnik, je od Zeme v strednej vzdialenosti 384 401 km. Pohybuje sa však po mierne eliptickej dráhe (e=0,0549) a tak sa jeho vzdialenosť od nás mení. V najbližšom bode dráhy (prízemie, perigeum) je od Zeme vzdialený 356 410 km a v najvzdialenejšom bode (odzemie, apogeum) 406 697 km.
Článok pokračuje pod reklamou
So vzdialenosťou sa, samozrejme, mení na oblohe aj jeho zdanlivý uhlový priemer. V strednej vzdialenosti to je 31′05,2″. Jeho uhlový priemer na oblohe sa teda mení od 29′23,2″ v odzemí až po 33′28,8″ v prízemí. Superspln (supermesiac) nie je nijako presne definovaný, tento pojem zaviedol v roku 1979 „profesionálny certifikovaný“ americký astrológ Richard Nolle. Za supermesiac považuje Mesiac, ak je jeho vzdialenosť od perigea 10 %. Supermesiac teda môže byť v splne ale aj nove, v nove však pozorovateľný nie je.
Opakom supersplnu je mikrospln, keď je Mesiac v splne a súčasne v blízkosti odzemia. Pri supersplne sa uvádza, že Mesiac je až o 14 % väčší a dokonca o 30 % jasnejší. Sú to však hodnoty limitné, porovnávajúce „najmenší a najväčší Mesiac“. Ak by sme však porovnali superspln s veľkosťou a jasnosťou priemerného splnu budú to hodnoty asi len polovičné (priemer väčší o 6,5 % a Mesiac jasnejší len o 13 %). Pri bežnom pozorovaní si teda veľkosť a jasnosť Mesiaca pri supersplne či mikrosplne ani nevšimneme. Ak by sme si chceli približne porovnať veľkosť Mesiaca v prízemí a odzemí, tak umiestnime do vzdialenosti 2,5 metra dve euromince.
5-centová bude mať 29,5′ a jednoeurová 31,8′. Uvidíte, že rozmery sú takmer nebadateľné. Ak sa nám však zdá, že Mesiac (alebo Slnko, ktoré má približne rovnaký uhlový priemer) je pri východe alebo západe tesne nad horizontom skutočne veľký, uvedomme si, že je to len optická ilúzia, očný klam. Nielen táto optická ilúzia je veľmi dobre vysvetlená v publikácii P. Begeni
Astronomické oko (2015), ktorej upravené a doplnené vydanie pripravuje SÚH v Hurbanove. V každom prípade však bude pekné, ak si februárový spln pozrieme, a možno sa niekde stretneme aj s jeho pomenovaným Snežný Mesiac. Toto, pomerne často používané, poetické pomenovanie splnu Mesiaca (ale často aj mesiaca kalendárneho), je od severoamerických Indiánov, nakoľko v tomto období bývalo obdobie intenzívnejšieho sneženia. Anglický kapitán J. Carver plával do Ameriky v rokoch 1766, 1767 a 1768, kde navštívil aj kmeň Dakotov, ktorí toto pomenovanie požívali. Iné kmene však mali aj iné pomenovania pre februárový spln Mesiaca: Bielhohlavého orla (Kriovia), Medvedí (Čipevajovia), Čierneho medveďa (Tlingitovia), Hladový (Čerokézi), Mývalí (Siuxovia), Husí (Haidovia) a pod.
Mikrospln v tomto roku už nenastane, no čaká na nás niekoľko pekných supersplnov: 3. júla (32,5′), 1. augusta (32,9′), 31. augusta (33,6′), 29. septembra(32,7′) a 28. októbra (32,7′). Skutočne veľký superspln bol 14. 11. 2016 (33,4′) a ten ďalší bude až 25. 11. 2034 (34,0′). Uhlové rozmery Mesiaca v splne v tomto prípade sú topocentrické (z pohľadu pozorovateľa, približne v strede Slovenska).
Autor textu: Pavol Rapavý, Slovenský zväz astronómov
NENECHAJTE SI UJSŤ
