No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Zneuctená a zavraždená Johanka. Príbeh z Klenovca

Fotografia budovy súdu je ilustračná, zdroj: Delcampe.net

V ranných hodinách dňa 3. októbra 1911 sa pred súdom v Rimavskej Sobote začína zhlukovať dav ľudí. Z novín sa dočítali o beštiálnom čine, ktorý bude predmetom pojednávania na kráľovskom súde. Všetci chcú vidieť vraha, ktorý sa neštítil znásilniť a napokon aj brutálne zavraždiť maloleté dievčatko. Do budovy súdu sa verejnosť nedostane, proces bude prebiehať za zavretými dverami aj kvôli samotnému skutku a tiež preto, lebo vrahom je len 16-ročný mládenec.

K obci Klenovec prináležalo viac lazov, kde boli roztrúsené hospodárstva miestnych obyvateľov. Na necelé tri hodiny pešej chôdze od obce mal umiestnené dobre prosperujúce gazdovstvo Andrej Koniar z Klenovca. Od jari spomenutého roku tam zamestnával ako čeľadníka 16-ročného Martina Belka z Čierneho Balogu.

Medzi povinnosti čeľadníka patrila aj starostlivosť o hovädzí dobytok. Martin Belko sa snažil svoju prácu vykonávať dobre a o kravičky sa vedel postarať. Raz tadiaľ prechádzal nejaký jeho známy, od ktorého si kúpil starý revolver. Chcel ho len preto, aby vedel stádo lepšie ubrániť, až by tam, nedajbože, šarapatila divá zver.

Článok pokračuje pod reklamou


Priamo v Klenovci býval chudobný nájomný robotník Andrej Láska. Blížilo sa leto a s ním spojená žatva ponúkala pre neho slušný zárobok. Spolu s manželkou si doma pobalili kus poživne, aby si mohli ísť hľadať prácu na miesta, kde sa žatva skôr začne. No a svoju 11-ročnú dcéru Johanku, pretože začali v škole letné prázdniny, dali do služby na hospodárstvo k Andrejovi Koniarovi. Predpokladali, že tam bude o ich dcéru dobre postarané.

Johanka každé ráno o siedmej vynášala na pasienok raňajky Martinovi Belkovi, ktorý tam pásol stádo kráv. Možno bezprostredné, milé chovanie nič netušiaceho dievčatka spôsobilo, že Martin mal nutkanie dotýkať sa jej, no chcel aj niečo viac. Johanka si ho nepripúšťala k telu a nenechala sa obchytkávať. Martin sa jej vedel len letmo dotknúť, keď mu odovzdávala raňajky.

Do mysle nevyzretého mládenca sa vkrádali divoké predstavy a zaumienil si, že sa dievčatka musí zmocniť. Napokon je výrazne silnejší a bude sa mu musieť poddať. Ráno, dňa 23. júla 1911, Johanka priniesla ako zvyčajne na pasienok raňajky. Martinovi sa pred očami zatemnilo a vrhol sa na bezbranné dievčatko. Strhol z nej šaty, pritlačil ju k zemi a dokonal ohavný čin.

Keď bolo po všetkom, tak sa plačúca Johanka postavila a do očí mu vmietla, že si to pre seba nenechá a ide všetko rozpovedať na gazdovstvo. Martin vedel, že keď sa to tam chlapi dozvedia, tak ho ubijú k smrti. So škrípajúcimi zubami a s tvárou zohavenou od nenávisti vytiahol z vrecka revolver. Jeden jediný výstrel z blízka do hlavy dievčatka spôsobil, že sa Martin zbavil neželaného svedka svojho činu.

Kravy nechal na paši bez dozoru a dal sa na útek. Keď sa Johanka nevracala na hospodárstvo, išli ju hľadať. Na kraji lúky našli už len vychladnuté zneuctené telíčko. Jeden z roľníkov zbehol do Klenovca a na miesto činu prišli žandári a tiež kriminalisti z Rimavskej Soboty. Bezpečnostný aparát sa rozbehol na plné obrátky a po Martina Belka si prišli žandári do Čierneho Balogu, kde sa ukrýval u rodičov. Na jeho rukách zacvakli putá a eskortovaný bol priamo do výkonu väzby vo väznici v Rimavskej Sobote. Pod ťarchou dôkazov sa napokon k svojmu činu v plnom rozsahu priznal.

Predseda kráľovského súdu Alexander Kolbay pribral súdnych znalcov, aby posúdili duševný stav obžalovaného a či nesie zodpovednosť za svoje činy. Zároveň prísediacich upozornil na novelu trestného zákona, ktorá mladistvému umožňuje uložiť aj pri najťažšom delikte najvyšší možný trest len desať rokov odňatia slobody.

Obhajoba sa odvolávala na tvrdenie, že Martin Belko nevedel ovládať svoje konanie a konal tak v stave nepríčetnosti. Súdni znalci toto tvrdenie spochybnili. Porota sa v Rimavskej Sobote neradila dlho, Martin Belko bol uznaný za vinného zo znásilnenia maloletej a za vinného zo zavraždenia maloletej. Bol mu udelený trest odňatia slobody v trvaní siedmich rokov nepodmienečne. S verdiktom sa obhajoba a tiež kráľovský prokurátor uspokojili, a tak rozsudok nadobudol okamžitú účinnosť.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 6.8.1911
Gömör – Kishont zo dňa 8.11.1911


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross