Vo veku 50 rokov nás 25. augusta 2025 náhle opustil maďarský spisovateľ, básnik, redaktor a profesor Attila Mizser.
Článok pokračuje pod reklamou
Rodák z Lučenca, ktorý vyrastal vo Fiľakove, patril medzi výrazné osobnosti maďarskej literatúry na Slovensku aj v Maďarsku. Po ukončení magisterského štúdia na univerzite v Miskolci tam v roku 2012 získal aj doktorát.
Mizser bol autorom poézie, prózy, odborných literárnohistorických štúdií a zároveň pôsobil ako redaktor viacerých významných periodík. V rokoch 2005 – 2007 spolu s Lórántom Kabaiom viedol edíciu JAK–Füzetek literárneho združenia József Attila Kör. Od roku 2008 do 2016 bol šéfredaktorom literárneho, umeleckého a spoločenského časopisu Palócföld v Salgótarjáne. Následne, v období 2016 – 2024, stál na čele redakcie časopisu Irodalmi Szemle v Bratislave. Popri redaktorskej práci pôsobil od roku 2017 až do svojej smrti ako profesor na Univerzite Károlya Eszterházyho v Egri.
Za svoju literárnu a vedeckú činnosť získal množstvo ocenení a štipendií. Už v roku 1996 mu bolo udelené štipendium Sándora Máraiho, nasledovali napríklad cena Imreho Madácha (2001), štipendium Zsigmonda Móricza (2004) či štipendium Jána Székelya (2005). Opakovane bol štipendistom mesta Miskolc a Národného kultúrneho fondu. V roku 2009 získal zvláštnu cenu Madách-Posonium, o tri roky neskôr tvorivé štipendium Národného kultúrneho fondu.
Attila Mizser zanechal po sebe bohaté dielo, ktoré spája literárnu tvorbu s redaktorskou a pedagogickou prácou. Jeho odchod je veľkou stratou pre literárnu obec i kultúrny život v regióne.
Česť jeho pamiatke a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji!
Zdroj titulnej fotografie: FB/Attila Mizser
NENECHAJTE SI UJSŤ
