Písal sa deň 29. augusta 1889 a tesne po obede panovalo teplé slnečné počasie. Strážnik v miestnom cintoríne vykonával svoju pravidelnú obchôdzku. V poslednom období odtiaľ vyháňal deti, ktoré si zmysleli počas letných prázdnin hrať sa akurát na cintoríne.
Ten deň nezbadal strážnik nič podozrivé, na cintoríne sa nenachádzal vôbec nik. Zrazu však začul slabé stonanie spojené s ledva počuteľným volaním o pomoc. Na kraji cintorína pri jarku našiel ležať v kaluži krvi neznámeho človeka. Strážnik neváhal ani chvíľu a rozbehol sa na žandársku stanicu.
Žandári sa rýchlo dostavili do cintorína. Prišiel tam aj lekár, ktorého dali prezieravo zavolať z nemocnice. Už podľa prvého pohľadu na zraneného človeka zistili, že tu došlo k pokusu o vraždu. Lekárovi sa podarilo prebrať ho z bezvedomia a on im povedal, že sa volá Pavol Balciar a pochádza z Klenovca.
Žandárom stihol rozpovedať, čo sa mu vlastne stalo.
Článok pokračuje pod reklamou
Spomenutý deň sa v skorých ranných hodinách pobral Pavol Balciar pešo z Klenovca do Rimavskej Soboty. Pred sebou hnal kravu, ktorú plánoval predať na trhu dobytka, ktorý sa ten deň uskutočnil v meste. Keďže jeho krava bola naozaj pekná a starostlivo o ňu dbal, nemal núdzu na trhu o kupcov. Čakal len na chvíľu, kedy sa mu podarí zjednať cenu, s ktorou bude on a tiež kupec spokojný.
Ani to dlho netrvalo a Pavol Balciar z trhu odchádzal bez kravičky, ale vo vrecku mu štrngalo 40 forintov a 50 grajciarov. Odišiel na kraj mesta a tam, kde ho nik nevidel, si sadol a forinty starostlivo zašil do podšívky na kabanici, ktorú nosil voľne prehodenú cez plece. Potom sa pomalým krokom vybral na železničnú stanicu.
Vlakom sa chcel vrátiť do Hnúšti a odtiaľ by to mal do Klenovca už len na skok. Idúc po chodníku zrazu stretol svojho suseda Andreja Hrušku.
Ich domy mali spoločný dvor. Prehodili pár slov a napokon zašli do krčmy pri železničnej stanici. V krčme Andrej Hruška zistil, že jeho sused uzavrel dobrý obchod, no a to ho rozľútostilo. On sám prežíval v poslednom čase veľmi zlé obdobie. Jeho vrecká boli úplne prázdne a z jeho suseda sa zrazu stal boháč.
V mysli sa mu veľmi rýchlo zrodil diabolský plán a na stôl začal nosiť jeden poldecák za druhým. Pavol Balciar pil, bol spokojný, ako sa mu dnes zadarilo. Kravičku predal, peniažky má zašité a ešte ho sused, ináč „škrob“, takto napája. Nevšimol si pritom, že Hruška striedmejšie pije a len pred neho posúva ohnivú vodu.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď bol už v značne podnapitom stave, tak mu Hruška navrhol, aby sa išli kus prespať do cintorína, veď nemôžu prísť domov „spití pod obraz boží“.
Spoločne tak zašli do cintorína a vyvalili sa do hebkej trávy. Balciar skoro okamžite zaspal. Hruška čakal na vhodnú chvíľu, a keďže boli v tesnej blízkosti budovy súdu, počkal na poludnie, keď odtiaľ zamestnanci húfne odchádzali na obed.
Z kešene vytiahol otvárací nožík a spiaceho Balciara bodol do chrbta, zároveň ho z celej sily udrel do zátylku. Svoju obeť pretočil na chrbát a ešte dvakrát bodol do oblasti žalúdka. Rýchlo mu prezrel vrecka, ale tam našiel len pár drobných mincí. Dôkladná prehliadka kabanice slávila úspech, keď našiel zašité peniažky.
Privlastnil si ich, a keď vstal, zbadal, že na svojich šatách má krvavé fľaky, a aj ruky mal celé od krvi. Pri cintorínskom potoku sa vyzliekol, krv starostlivo vypral z odevu a umyl si ruky. Na pražiacom slnku odev schol rýchlo, a keď sa znovu obliekol, tak nezbadal na šatách stopy po hroznom zločine.
Vybral sa späť do mesta a na tvári mal spokojný úsmev.
Ľahko nadobudnuté peniaze ho hriali vo vrecku. Zamieril do holičstva, kde sa chcel dať ostrihať a oholiť. V mysli sa už videl, ako budú na neho v Klenovci „čumieť“, keď sa vráti vyfintený ako pán. Keď vychádzal z holičstva už upravený, náhle zamrzol.
Priamo pred dverami ho na ulici čakali žandári, a kým sa spamätal, tak mu na rukách zacvakli putá. Samozrejme sa hral sa neviniatko, ale keď mu žandári ukázali na šatách zle vypraté škvrny od krvi a vo vreckách našli 40 forintov, už vedel, že mu pokus s rýchlym zbohatnutím vôbec nevyšiel.
Pod ťarchou dôkazov sa priznal k svojmu hroznému činu a jeho slová boli totožné s výpoveďou Pavla Balciara.
Sudca ho rovno poslal do vyšetrovacej väzby, a keďže napriek enormnej snahe lekárov v miestnej nemocnici napokon Pavol Balciar svojim zraneniam podľahol, tak sa Andrej Hruška postavil pred súd v Rimavskej Sobote ako lúpežný vrah.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 5.9.1889, Pesti Hírlap zo dňa 2. septembra 1889
NENECHAJTE SI UJSŤ