Ide o VIII. článok v poradí série príspevkov so zdravotníckou tematikou, ktoré boli uverejnené v rubrike „zdravie“ pod logom „pľúca“. Ochorenie charakterizované vysokým krvným tlakom / Hypertenzia / sa nazýva Hypertonická choroba.
Ide väčšinou o systémové ochorenie s postihom ciev rôznej etiológie patriace do kompetencie interného lekárstva a kardiológie. Teda nejde v podstate o parenchymatózne ochorenie pľúc, respektíve dýchacích ciest. K našej tematike ho zaraďujeme preto, že toto ochorenie je veľmi často doprevádzané dychovými obtiažami v dôsledku vplyvu na dychovú funkciu s prejavmi kašľa a dýchavice. A práve tieto príznaky neraz imitujú podozrenie, že ide aj o ochorenie dýchacích ciest, teda napr. o chronický zápal priedušiek. Po pravde treba povedať, že i v tomto prípade obidve tieto ochorenia sú v populácii veľmi časté a preto vskutku nemožno absolútne vylúčiť možnosť, že sa tieto dve ochorenia môžu spolu stretnúť aj u toho istého jedinca. Pre perspektívu účinnej liečby je teda treba precízne rozdiferencovať príznaky kašľa a dýchavice doprevádzajúce vysoký krvný tlak.
Keďže nejde o prvotné ochorenie pľúcnej tkáne, odôvodnene sa vynára otázka, čo je príčina vzniku príznakov kašľa a dušnosti pri vysokom krvnom tlaku. Vznik dušnosti podmieňuje porucha výmeny dýchacích plynov . Pri optimálnej výmene dýchacích plynov je zachovaný konštantný pomer medzi preventilovaným množstvom vzduchu v pľúcach a medzi objemom pretekajúcej krvi v pľúcnych kapilárach funkčného obehu. Ak sa napr. prietok krvi neprimerane spomalí alebo zrýchli, saturácia krvi kyslíkom je nedostatočná. Preto aby sa zachoval uvedený konštantný pomer, vzniká nutkanie rýchlejšie dýchať, čo pacient pociťuje ako dýchavicu. Práve pri vysokom krvnom tlaku a to hlavne so súčasnou srdcovou slabosťou môže vzniknúť takáto situácia.
Na rozdiel od dýchavice, vznik kašľa pri vysokom krvnom tlaku má inú príčinu. Pri určitom stupni krvného tlaku dochádza k výstupu krvných tekutín do okolitej tkáne najmä v dolných končatinách. Takýto výstup tekutín môže nastať aj v samotných pľúcach v prvom rade prienikom tekutín z tzv. bronchiálnych ciev, ktoré sú súčasťou veľkého výživového obehu do alveolov a bronchiolov a táto tekutina vyvoláva kašľavý reflex. Pri gradácii vysokého krvného tlaku, takýto pochod môže nastať aj z ciev funkčného pľúcneho obehu.
Charakteristické je pre oba tieto príznaky hlavne to, že sa viac alebo najmä prejavujú vo vodorovnej, ležiacej polohe pacienta, teda vo väčšine prípadov sú príznakom nočnej doby.
Pri vysokom krvnom tlaku, dôsledku anatomických a histologických zmien, strácajú cievy - tepny svoju pružnosť a nevedia náležite vyrovnať pulzujúci prietok krvi v cievach a tak kladú zvýšenú záťaž na prácu srdca. V dôsledku toho sa časť krvných tekutín môže dostať mimo ciev do tkáne a môže spôsobiť opuch /oedém / okolitej tkáne, najmä v dolných končatinách.
V tele organizmu rozoznávame vlastne dva krvné obehy, jeden výživový / veľký obeh, periférny ,systémový /, ktorý zásobuje výživou všetky orgány tela vrátane aj pľúca / bronchiálne artérie veľkého obehu / a druhý funkčný krvný obeh / pľúcny obeh, malý obeh /, ktorý koluje v pľúcach a zabezpečuje výmenu dýchacích plynov. Pri vysokom krvnom tlaku sú postihnuté všetky cievy tela, teda aj pľúcne cievy, samozrejme s rôznym stupňom postihnutia, najprv sú výraznejšie postihnuté cievy veľkého obehu, teda vrátane aj bronchiálnych artérií pľúc.. I keď tlakové pomery v pľúcnych cievach funkčného obehu sú podstatne nižšie ako v periférnom obehu, pri gradácii vysokého krvného tlaku dochádza k spomaleniu prietoku krvi aj v pľúcnom funkčnom riečišti s rozšírením ciev so zvýšeným prekrvením, spomalením prietoku, a výstupom tekutín do pľúcnej tkáne / pasívna hyperémia, stáza, oedém /, čím sa významne naruší aj optimálna výmena dýchacích plynov s následným vznikom kašľa aj dýchavičnosti.
Pri dôkladnom a precíznom rozbore anamnestických údajov získaných od pacienta sa môžu jednoznačne ozrejmiť príčiny kašľa a dušnosti. Ani jeden z týchto príznakov nevzniká len tak bez príčiny. Ak boli v anamnéze v minulosti udávané opakujúce sa zápaly dýchacích ciest, fajčenie alebo iné iritačné prvky pôsobiace na dýchacie cesty, potom je vysoko pravdepodobné, že kašeľ a dýchavica sú podmienené chronickým zápalom dýchacích ciest, ale ak pri hypertonickej chorobe chýbajú tieto údaje v anamnéze, treba sa prikloniť k názoru, že príznaky kašľa a dušnosti sú sprievodným znakom tejto choroby alebo ide o súbežné ochorenie.
Príznaky sú častejšie v strednom a vyššom veku s prevahou u obéznych /tučných / jedincov, väčšinou u žien. Posluchovo počuť na pľúcach obojstranne takmer symetricky v dolných častiach pľúc drobné jemné krepitácie, vlhké rachôtky ako známka výstupu tekutín do bronchiol a alveol /hypostatické krepitácie /, ktoré neraz imitujú podozrenie na zápal priedušiek. Nejedná sa však o rachôtky zápalového pôvodu. V okolí členkov sú naznačené menšie alebo väčšie opuchy. Charakteristická je výraznejšia dušnosť v noci vo vodorovnej ležiacej polohe než napr. v sediacej polohe.
Na okraj treba dodať, že dušnosť zhoršuje aj veľmi častá súbežná obezita, pri ktorej brušné orgány obmedzujú pohyblivosť bránice pri dýchacích pohyboch, ktorá je hlavnou hybnou pákou pohybu pľúc pri dýchaní.
Na roentgenovom obraze je obyčajne zjavná zmena konfigurácie srdca so zmnoženou cievnou kresbou a v závažnejších prípadoch aj zazávojovanie dolných pľúcnych polí, prípadne aj výstup tekutín do pohrudničného priestoru /hydrothorax, fluidothorax,transudát /.
Základná liečba patrí do rúk internistu, alebo kardiológa. Pneumologická liečba je len prídavná, zameraná na zmiernenie dychových obtiaží a kašľa.
Na záver každého z doterajších článkov zdôrazňujem, že tematika je určená pre širokú laickú verejnosť so všeobecnými informáciami a nemôže sa zamerať na konkretizáciu jednotlivých prípadov. Informácie Vám môže poskytnúť Váš ošetrujúci lekár.
MUDr. Július Bugár
autor je pľúcny lekár
.
/ Nasledujúci článok : Kašeľ a dýchavica pri trombembolickej chorobe pľúc /
.
Súvisiace články
Kašeľ a dýchavica pri nádorových ochoreniach pľúc
Kašeľ a dýchavica pri tuberkulóznom ochorení pľúc
Kašeľ a dýchavica pri prieduškovej astme
Chronické zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia horných dýchacích ciest: zápal prínosných dutín a priedušnice
Kašeľ a dýchavica 2. časť.
Kašeľ a dýchavica 1. časť