Menu
Na Slovensku každoročne zomierajú desaťtisíce ľudí na ochorenia, ktorým sa podľa odborníkov dá vo veľkej miere predísť. Kľúčom je skoršie odhalenie rizikových faktorov, dôsledná prevencia a dostupná liečba. Pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie preto rezort zdravotníctva spolu s odbornými spoločnosťami predstavil iniciatívu Zdravšie Slovensko 2030, ktorá sa má zameriavať na boj proti srdcovo-cievnym ochoreniam.
Projekt, za ktorým stoja odborníci z oblasti kardiológie, všeobecného lekárstva aj hypertenziológie, má ambíciu do roku 2030 znížiť počet infarktov, mozgových príhod a predčasných úmrtí minimálne o tretinu. Informácie o projekte sú dostupné na stránke Zdravšie Slovensko 2030.
Článok pokračuje pod reklamou
Minister zdravotníctva Kamil Šaško upozornil, že kardiovaskulárne ochorenia nepredstavujú problém len pre pacientov, ale aj pre celý zdravotný systém a ekonomiku krajiny. Náklady na liečbu komplikácií spojených s infarktmi či mozgovými príhodami dosahujú každoročne stovky miliónov eur. Podľa ministerstva by už samotné zníženie počtu infarktov mohlo priniesť úsporu približne 43 miliónov eur, pri cievnych mozgových príhodách ďalších viac ako 30 miliónov eur.
Prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti prof. Juraj Payer pripomenul, že ochorenia srdca a ciev zostávajú na Slovensku dominantnou príčinou úmrtí. V roku 2023 tvorili takmer 46 percent všetkých úmrtí.
Závažnosť problému potvrdzujú aj údaje o hospitalizáciách. Každý rok skončí v nemocnici približne 14 900 pacientov s akútnym infarktom myokardu. Náklady na liečbu jedného pacienta sa pohybujú okolo 9 700 eur, čo znamená viac než 144 miliónov eur ročne iba za akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pri cievnych mozgových príhodách ide približne o 11 600 pacientov ročne. Liečba jedného prípadu stojí v priemere 8 800 eur, pričom celkové náklady presahujú hranicu 100 miliónov eur.
Podľa odborníkov pritom dnešná medicína dokáže zvládať akútne stavy oveľa úspešnejšie než v minulosti, no rozhodujúce je predchádzať tomu, aby k nim vôbec došlo.
Jedným z najväčších rizikových faktorov je vysoký krvný tlak. Hypertenziou podľa odborných odhadov trpí viac ako 2 milióny obyvateľov Slovenska, teda približne 40 percent dospelej populácie. Lieči sa však len časť pacientov a mnohí o svojom probléme vôbec nevedia.
Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová upozornila, že hypertenzia býva často bez príznakov. Pacienti preto liečbu podceňujú alebo ju prerušujú. Za dôležité označila pravidelné domáce meranie krvného tlaku aj širšie využívanie kombinovaných liekov, ktoré zjednodušujú terapiu.
Článok pokračuje pod reklamou
Kľúčová úloha podľa odborníkov patrí všeobecným lekárom. Práve ambulancie primárnej starostlivosti by mali zachytávať pacientov včas, ešte pred vznikom vážnych komplikácií.
Viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Lipovský upozornil, že cieľové hodnoty krvného tlaku dosahuje iba približne tretina hypertonikov. Pri LDL cholesterole sú výsledky ešte horšie, keďže odporúčané hodnoty má menej než desať percent pacientov.
Rezervy vidia odborníci najmä pri pacientoch s viacerými diagnózami naraz, napríklad pri kombinácii hypertenzie a porúch metabolizmu tukov. V takýchto prípadoch môže pomôcť moderná liečba vo forme tzv. polypill, teda kombinácie viacerých liekov v jednej tablete.
Nová iniciatíva má spojiť odborné spoločnosti, nemocnice, ambulantných lekárov, farmaceutov, zdravotné poisťovne aj akademické pracoviská. Cieľom je vytvoriť koordinovaný systém prevencie a manažmentu pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom.
Odborníci chcú do roku 2030 dosiahnuť nielen pokles počtu infarktov a mozgových príhod o minimálne 30 percent, ale aj výrazné zvýšenie počtu pacientov, ktorí budú mať krvný tlak pod kontrolou.
Viac informácií o iniciatíve je dostupných na stránke Zdravšie Slovensko 2030.
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
