Rok 1968 už navždy zostane poznačený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy pod krycím názvom operácia Dunaj, na naše územie. Okupácia nezasiahla len veľké mestá. Vpád „osloboditeľských“ vojsk poznačil istým spôsobom takmer každú rodinu.
Obete z rodí Očovanovej a Pálovej
Mária Očovanová pochádzala z Ružovej osady pri Ožďanoch. Svetlo sveta uzrela v roku 1925, no okolnosti z decembra 1968 ju pripravili o to najcennejšie, život. Nestalo sa to hneď 21. augusta.
V ten nešťastný deň, 4. decembra 1968, stála Mária Očovanová, Tibor Pál a mnohí ďalší na schodoch do obchodu Potravín, keď sa tu zrazu vyrútilo nákladné auto zo zákruty. Ľudia sa s krikom rozŕchli, avšak dvaj újsť nestihli. Mária a Tibor boli prednou časťou nákladného auta KRAZ-255 pritlačení k múru a utrpeli mimoriadne vážne zranenia.
Článok pokračuje pod reklamou
Márii Očovanovej spôsobil náraz rozdrvenie kolenného kĺbu.
V ťažkom období, keď bolo zohnať čokoľvek, nieto ešte lieky, náročné, sa k ťažkému zraneniu pridali ďalšie komplikácie a následný zápal. A tak, Mária Očovanová, po dvadsiatich dňoch od nehody, na Štedrý deň 24. decembra 1968, umrela v nemocnici v Rimavskej Sobote.
Druhý účastník nehody, 22-ročný učiteľ Tibor Pál, mal viac šťastia. Svoje zranenie prežil, avšak s trvalými následkami, podľa informácií prišiel o dolné končatiny, priblížila Martina Oštrom Mareková, PR referentka Gemersko-malohontského múzea.
Nehoda pri škole
Tragédia sa odohrala na križovatke dnešných ulíc Dobšinského a Tomašovská, ktoré v tom období niesli názvy Víťazstva a Gottwaldova. Predajňa potravín, pred ktorou k nehode došlo, už neexistuje. Stála približne na mieste, kde neskôr vyrástla Základná škola Pavla Dobšinského.
Vojenský súd poslal približne 20-ročného vodiča sovietskej armády Dimitrija Timofejeviča Gomzaua, narodeného v roku 1948, na dva roky do pracovného tábora.
Mária Očovanová bola matkou dvoch detí, Jána a Ondreja. Pochovali ju na cintoríne v Ožďanoch. Podľa informácií zverejnených v roku 2018 jej pozostalí dovtedy nedostali žiadne odškodnenie.
Príbeh Márie Očovanovej pripomína, že okupácia nebola iba politickou udalosťou zapísanou v učebniciach. Mala konkrétne obete a zasiahla rodiny aj priamo v našom regióne. Aj preto by jej meno a osud nemali z pamäti Rimavskej Soboty zmiznúť.
Prečítajte si tiež:
Mal 12 rokov, keď cez Tornaľu prechádzali ruské tanky
Spomienky na august 1968: Na Pionieri z Martina do Soboty
Ako šestnásťročný fotil ruské vojská. Spomienky na 21. august 1968
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Túlavé psy v Rimavskej Sobote: Päť kotercov, čo ďalej?
- Podnikanie v Rimavskej Sobote: Čo chcú zmeniť kandidáti?
- Bývalý internát v Rimavskej Sobote: Predať či prestavať?
- Parkovanie v Rimavskej Sobote: Čo navrhujú kandidáti na primátora?
- Rimavská Sobota: Čo podľa Ódora brzdí jej rozvoj?
- Mestá a obce dostanú viac peňazí. Náklady porastú rýchlejšie
