Menu
Slovenská republika ešte neexistovala, keď poslanci prijali jej základný zákon. Stalo sa tak 1. septembra 1992, štyri mesiace pred vznikom samostatného štátu. Ústava Slovenskej republiky má dnes 34 rokov. Za ten čas zostala základom fungovania štátu, no zároveň sa opakovane stávala aj predmetom politických zápasov.
Ústava je najvyššie postaveným zákonom krajiny. Zjednodušene povedané, určuje pravidlá fungovania štátu a zároveň hranice, ktoré štát voči svojim občanom nesmie prekročiť. Jej aktuálne znenie je verejne dostupné v právnom informačnom systéme Slov-Lex.
Článok pokračuje pod reklamou
Zakotvené sú v nej základné práva a slobody - ochrana života a ľudskej dôstojnosti, osobná sloboda, ochrana súkromia a majetku, sloboda prejavu, právo na informácie či volebné právo. Určuje tiež fungovanie parlamentu, vlády, prezidenta, súdov či samospráv.
Ústavu prijala Slovenská národná rada 1. septembra 1992, keď bolo Slovensko ešte súčasťou spoločného československého štátu. Za hlasovalo 114 poslancov, 16 bolo proti a štyria sa zdržali.
Ústavu 3. septembra na Bratislavskom hrade slávnostne podpísali vtedajší predseda Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Samostatná Slovenská republika vznikla až 1. januára 1993.
Dokument, ktorý dnes oslavuje 34 rokov, už nie je totožný s tým z roku 1992.
Niektoré zmeny reagovali na prirodzený vývoj demokracie a postavenia Slovenska. V roku 1999 pribudla priama voľba prezidenta a rozsiahla novela z roku 2001 súvisela aj s prípravou krajiny na vstup do Európskej únie.
Iné zmeny vyvolávali podstatne väčšie spoločenské a politické spory. Ústava sa postupne stala miestom, kam politici vkladali aj témy presahujúce základnú organizáciu štátu.
Ukázala to aj novela prijatá v roku 2025, ktorá okrem ustanovení týkajúcich sa pohlavia, rodiny či adopcií zasiahla aj do vzťahu slovenského a európskeho práva. Európska komisia následne začala voči Slovensku konanie pre možné porušenie základných princípov práva Európskej únie.
Ústava nie je iba súborom pravidiel o tom, kto vymenúva vládu, aké právomoci má prezident alebo koľko hlasov potrebuje parlament na prijatie rozhodnutia. Jej podstatná časť hovorí o človeku a o hraniciach moci štátu.
Článok pokračuje pod reklamou
Chráni ľudskú dôstojnosť, osobnú slobodu, súkromie, vlastníctvo, slobodu prejavu a právo na informácie. Zaručuje rovnosť ľudí v právach, možnosť voliť svojich zástupcov, pokojne sa zhromažďovať či domáhať sa svojich práv na súde. Zároveň štátu pripomína, že jeho moc nie je neobmedzená.
Aj preto má význam pripomínať si Deň Ústavy nielen ako výročie dokumentu prijatého pred 34 rokmi. Hodnota ústavy sa ukazuje najmä vtedy, keď dokáže chrániť práva jednotlivca aj v čase, keď je to pre väčšinu alebo momentálnu politickú moc nepohodlné.
Demokracia totiž nestojí iba na voľbách a rozhodovaní väčšiny. Stojí aj na pravidlách, ktoré chránia slobodu, dôstojnosť a práva každého človeka. A práve to by malo zostať jedným z najdôležitejších poslaní základného zákona Slovenskej republiky.
Zdroj ilustračnej foto: Bratislavský kraj
Mohlo by vás zaujímať: Rimavská Sobota je jediná. Nezamestnanosť je nad 10 percent
NENECHAJTE SI UJSŤ
