Jeseň je tu a s ňou aj obľúbená jesenná tradícia – zbieranie lesklých guľôčok v parku. Málokto však vie, že to, čo nosíme domov vo vreckách, nie je skutočný gaštan. V článku si povieme, aký je medzi nimi rozdiel, a prezradíme aj jedno prekvapivé využitie, o ktorom možno ešte nepočuli.
Prečo hovoríme gaštan, keď je to pagaštan
Každú jeseň sa deti aj dospelí vyberajú do parku zbierať gaštany. Zo šuštiacich guľôčok robíme mužíkov, veniec na dvere alebo len tak ich nosíme vo vrecku. Lenže to, čo zbierame, väčšinou vôbec nie je gaštan. Je to pagaštan konský.
Článok pokračuje pod reklamou
Rozdiel je jednoduchý. Pravý gaštan sa volá gaštan jedlý. Rastie na inom strome, má ostnaté, veľmi pichľavé ostne a plody sa dajú jesť. Poznáme ich napríklad z pečených gaštanov na jarmoku. Pagaštan konský má ostne hrubšie a menej ostré. Jeho plody sa jesť nedajú, sú totiž mierne jedovaté. Práve pagaštan rastie v parkoch, alejach a pri cestách, a preto ho zbierame najčastejšie.
Skrytá sila pagaštanu – prírodné mydlo
Pagaštan síce nezjeme, no má inú zaujímavú vlastnosť. Obsahuje látky nazývané saponíny. Určite vám je toto slovo známe, pretože je základom pre slovo saponát – prostriedok na čistenie. Saponíny sa používali už dávno na pranie a umývanie, pretože vo vode jemne penia. Slovo saponín má koreň v latinskom slove sapo, čo znamená mydlo. A práve preto sa z pagaštanov dá vyrobiť skutočné mydlo.
Ako si vyrobiť jednoduché mydlo z pagaštanov
Netreba na to žiadnu chémiu ani zložité pomôcky. Prinášame vám „tradičný babský recept“ na čistiaci prostriedok z pagaštanov:
- Nazbierajte asi 5 až 6 pagaštanov a oberte ich zo šupky.
- Nakrájajte ich na menšie kúsky alebo nastrúhajte.
- Kúsky vložte do nádoby a zalejte teplou prevarenou vodou.
- Nechajte lúhovať aspoň hodinu, ideálne cez noc.
- Zmes preceďte cez sitko alebo plátno.
Vznikne vám jemná, mierne penivá tekutina. Hodí sa na umývanie rúk, riadu alebo aj jemnej bielizne. Nie je taká silná ako klasické mydlo, no je úplne prírodná a bez chémie. Nie je ale plnohodnotnou náhradou klasického pracieho prostriedku.
Zaujímavosti, ktoré možno nepoznáte
Ako uvádza botanik Peter A. Thomas z Keele University vo vedeckej práci o pagaštane konskom, tento strom pôvodne pochádza z Balkánskeho polostrova. Do parkov, ulíc a záhrad po celej Európe sa vo väčšom rozsahu vysádzať začal až od 17. storočia. Podľa tej istej štúdie sa plodmi pagaštanu občas živia jelene aj veveričky, hoci pre človeka sú nestráviteľné.
Zaujímavé je aj to, že strom bol v roku 2017 vo Veľkej Británii zvolený za najobľúbenejší strom krajiny. A ešte jedna vec na záver: ak niekedy nájdete gaštan s ostrými, tenkými tŕňmi na osteni, s väčšou pravdepodobnosťou držíte v ruke naozajstný gaštan jedlý, nie pagaštan.
Priamo v Rimavskej Sobote sú pagaštany vysadené priamo v mestskej záhrade či pri mestskom cintoríne. Kam chodíte zbierať pagaštany vy?
Prečítajte si tiež: Šípky: jesenný poklad aj s netradičným využitím
Zdroj titulnej foto: Envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Župný dom v Rimavskej Sobote: Páni hodovali, robotníci stavali
- Piroska Gál: Laureátka Ceny mesta je aktívna aj v 86 rokoch
- Konzervatórium v Rimavskej Sobote: Talenty, ktoré uspeli
- Nájdená mačka v Rimavskej Sobote. Hľadá sa majiteľ
- Gaštan alebo pagaštan? Prezradíme, čo naozaj zbierate v parku
- Krajské dožinky: deti lákali stroje, farmári hovorili o suchu
