
Slovensko už viac ako deväť rokov žije v druhom, zvýšenom stupni teroristického ohrozenia. Bezpečnostné orgány teraz opäť rozhodli o jeho ponechaní v platnosti. Rokovali o možných násilných incidentoch, ochrane vianočných podujatí aj kybernetických útokoch. Ministerstvo vnútra o záveroch informovalo verejnosť, no vo svojej tlačovej správe neuviedlo, odkedy zvýšený stupeň platí, ako sa za ten čas vyvíjali bezpečnostné riziká ani čo to znamená pre bežných občanov.
Prehrajte si audio verziu článku
Zvýšený stupeň teroristického ohrozenia zostáva v platnosti
V piatok 20. novembra 2026 sa pod vedením ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka uskutočnilo 27. zasadnutie Rady Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC). Jej členovia vyhodnotili aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku a odporučili ponechať v platnosti druhý stupeň teroristického ohrozenia.
Článok pokračuje pod reklamou
V nadväznosti na streľbu v poľskom Krakove sa venovali pripravenosti bezpečnostných zložiek na riešenie podobných udalostí. Osobitnou témou boli bezpečnostné opatrenia počas blížiacich sa vianočných a novoročných sviatkov, keď sa na kultúrnych, spoločenských či náboženských podujatiach stretáva veľké množstvo ľudí.
„Súčasťou diskusie boli aj návrhy preventívnych a bezpečnostných opatrení na zvládnutie takýchto incidentov,“ uvádza ministerstvo vnútra v tlačovej správe.
Rada sa zaoberala aj kybernetickou bezpečnosťou. Ministerstvo informovalo o budovaní dohľadových centier s nepretržitou prevádzkou, výmene zastaraných prvkov informačných technológií a príprave špecializovaného tímu na posilnenie kybernetickej odolnosti rezortu.
„Vzhľadom na režimový charakter opatrení nie je možné zverejniť ich podrobnosti,“ konštatuje ministerstvo.
Druhý stupeň platí už od roku 2017
V aktuálnej tlačovej správe však chýba dôležitý historický kontext. Druhý stupeň teroristického ohrozenia nebol zavedený teraz. Slovensko ho vyhlásilo 23. augusta 2017 po sérii teroristických útokov v európskych krajinách.
Vtedajšie rozhodnutie bolo preventívne. Bezpečnostné orgány nemali informácie o bezprostrednej hrozbe teroristického útoku na Slovensku, reagovali však na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe.
Podľa Slovenskej informačnej služby druhý stupeň znamená zvýšené teroristické ohrozenie, pri ktorom existuje riziko útoku v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo NATO, jeho spáchanie voči Slovensku sa však považuje za málo pravdepodobné.
Od augusta 2017 uplynulo viac ako deväť rokov. Vystriedali sa vlády, ministri vnútra aj policajní prezidenti. Bezpečnostná situácia v Európe prešla viacerými zmenami. Druhý stupeň ohrozenia však zostáva zachovaný.
Samotná jeho platnosť pritom neznamená, že na Slovensku bezprostredne hrozí teroristický útok.
Čo sa za deväť rokov zmenilo?
A tu sa dostávame k otázkam, ktoré aktuálna tlačová správa nezodpovedá.
Ako sa za deväť rokov vyvíjalo hodnotenie teroristických hrozieb? Ktoré okolnosti dnes odôvodňujú ponechanie druhého stupňa? Ako často bezpečnostné orgány posudzujú možnosť jeho zníženia alebo zvýšenia? A čo by sa muselo zmeniť, aby Slovensko prešlo na nižší stupeň ohrozenia?
Bezpečnostné inštitúcie priebežne zverejňujú niektoré odborné hodnotenia a informácie o svojej činnosti. Aktuálne oznámenie ministerstva vnútra však tieto informácie nezasadzuje do širších súvislostí.
Čitateľ sa dozvie, že rada zasadla a odporučila ponechať zvýšený stupeň ohrozenia. Nedozvie sa však, čo sa od posledného hodnotenia zmenilo a či bezpečnostné orgány evidujú nové konkrétne riziká pre Slovensko.
Takéto vysvetlenie by pritom nemuselo obsahovať žiadne utajované informácie.
Štát prijíma opatrenia. Čo však majú vedieť občania?
Je prirodzené a potrebné, aby sa bezpečnostné zložky pripravovali aj na udalosti, ktorým sa snažia predísť. Verejnosť nemusí poznať detaily ochrany konkrétnych objektov, postupy zásahových jednotiek ani technické zabezpečenie štátnych systémov.
To však neznamená, že komunikácia s občanmi sa musí obmedziť na oznámenie prijatých opatrení.
Ak bezpečnostné orgány diskutujú o možných násilných incidentoch na verejných podujatiach, nebolo by užitočné zároveň pripomenúť ľuďom základné zásady správania pri mimoriadnej udalosti?
Čo robiť, ak na koncerte alebo v nákupnom centre dôjde k streľbe? Ako postupovať pri evakuácii? Kde hľadať dôveryhodné informácie? Ako sa zachovať pri rozsiahlejšom výpadku komunikačných služieb?
Tieto otázky nesúvisia len s terorizmom. Týkajú sa všeobecnej pripravenosti spoločnosti na krízové situácie.
A práve tu vzniká priestor na diskusiu o tom, či štát komunikuje bezpečnostné riziká dostatočne zrozumiteľne.
Informovať neznamená vyvolávať paniku
Verejná komunikácia o bezpečnosti má neľahkú úlohu. Na jednej strane nesmie zľahčovať možné riziká, na druhej strane nemá vytvárať zbytočný strach.
Medzi týmito dvoma prístupmi však existuje priestor na vecné a otvorené informovanie.
Občan nepotrebuje poznať utajované bezpečnostné analýzy. Mal by však rozumieť tomu, čo znamenajú jednotlivé stupne ohrozenia, prečo zostávajú v platnosti a či z nich vyplývajú nejaké odporúčania pre verejnosť.
Práve zrozumiteľné vysvetlenie môže pomôcť predchádzať špekuláciám, nedôvere a šíreniu neoverených informácií.
O to viac v období, keď sa bezpečnostné hrozby netýkajú iba fyzických útokov, ale aj kybernetického priestoru, informačných systémov či fungovania dôležitých služieb.
Článok pokračuje pod reklamou
Bezpečnosť nie je iba vecou bezpečnostných zložiek
Piatkové zasadnutie Rady NBAC potvrdilo, že štát pokračuje v monitorovaní rizík a príprave preventívnych opatrení. To je nepochybne dôležitá súčasť ochrany obyvateľstva.
Zostáva však otázka, či sa dostatočná pozornosť venuje aj informovaniu samotných občanov.
Ak Slovensko už deväť rokov zostáva v zvýšenom stupni teroristického ohrozenia, nemala by verejnosť pravidelne dostávať zrozumiteľné vysvetlenie, prečo je to tak?
Nejde o požiadavku na zverejnenie citlivých bezpečnostných informácií. Ide o právo verejnosti rozumieť opatreniam, ktoré štát prijíma v záujme jej ochrany.
Pretože pripravenosť neznamená žiť v strachu. Znamená vedieť, čo sa deje, aké riziká existujú a ako sa v prípade nebezpečenstva zachovať.
Zdroj titulnej foto AI
Prečítajte si tiež: Tomáš Forró: Pripravenosť nie je strach. Je to zodpovednosť
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Druhý stupeň teroristického ohrozenia. Prečo trvá už 9 rokov?
- Päť rokov žila v strachu. Potom prišiel zlom
- Pitná voda v okrese: Do 14 dní majú obce poznať riešenie
- Inzercia Rimava: Vám zavadzia, inému sa práve zíde
- Tipy na víkend: Noc divadiel, koncerty aj folklór
- Vianoce od srdca: Rimavskú Sobotu spojí hudba a tanec
