Vytrvalostného cyklomaratónu Poltár – Dukla – Poltár, ktorý dostal tento rok po prvý krát aj prívlastok Memoriál bratov Marcíkovcov, sa okrem približne dvadsiatich mužov zúčastnila v pelotóne aj žena. Ako sa jej išlo, prečo sa rozhodla zúčastniť viac ako 600 kilometrovej trasy, ktoré úseky boli pre ňu najťažšie a čomu sa venuje najradšej, prezradila v rozhovore pre Rimava.sk 33-ročná Ľubica Gombalová z okresu Lučenec.
Bola si na akcii Poltár – Dukla – Poltár prvýkrát?
Bolo to druhý krát. V roku 2014 som sa tejto peknej akcie zúčastnila prvý krát. V roku 2015 sa mi žiaľ dátum krížil s MTB maratónom na Donovaloch, ktorý som chcela absolvovať, ale osud to zariadil akoby pomstou za to, že som odmietla Duklu a MTB pretek som nedokončila kvôli pádu a zraneniu Potom som aj oľutovala, že som nešla na Duklu, ale už bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom. No a minulý rok mi v účasti bránili iné povinnosti. No som šťastná, že tento rok sa mi podarilo zúčastniť sa. Nie len kvôli tréningu, ale hlavne ako zadosťučinenie a z úcty k Milankovi Marcikovi, ktorý to celé roky organizoval a ktorého som mala veľmi rada, prežila som s ním veľa a veľa pre mňa znamenal, veľa ma o cyklistike naučil, no minulý rok žiaľ prehral boj s chorobou a opustil nás, aj preto bol tento ročník venovaný ako memoriál jemu a jeho bratovi Dušanovi, s ktorým akciu Poltár-Dukla-Poltár začali organizovať už pred 40rokmi. Toto bol 41.ročník, ktorého sa už Milanko žiaľ nedožil 🙁
Ako jediná žena na bicykli si bola s nami na vytrvalostnom maratóne, ako si sa cítila?
Cítila som sa dobre, trošku som z toho mala na začiatku obavy, že nebudem s chalanmi stíhať a budem ich brzdiť, ale tie sa rýchlo rozplynuli, pretože sme sa vždy všetci na určitom mieste počkali a opäť pokračovali ďalej a zišla sa tu naozaj super partia a samozrejme skvelý hlavný organizátor Pali Hedvigy 🙂
Ako sa ti išlo?
Nakoľko jazdím prioritne na horskom bicykli, prvé minúty až hodiny, boli celkom zaujímavé až komické, nakoľko som na cestnom bicykli nesedela už dlhšiu dobu, ale po niekoľkých km som sa opäť do toho dostala a išlo to do pohody Aj keď mi pár defektov znepríjemnilo začiatok výletu, všetko sa dalo do poriadku a potom som to zvládla až do konca. Prvý deň sa mi išlo fajn, v rámci možností a kondície, druhý deň som absolvovala ako vodič sprievodného auta pre 7statočných členov výpravy, ktorí sa odhodlali pokoriť Duklu, no a tretí deň kilometre ubiehali celkom rýchlo, možno aj kvôli tomu, že trasu, ktorú sme absolvovali, poznám celkom dobre, avšak hlavne z pohodlia auta, keďže sa tou trasou často presúvam na MTB preteky ,no a keď človek vie, čo ho čaká, ide to ľahšie 😀
Ktoré úseky boli pre teba najlepšie a kde si sa potrápila?
Tak po rovinách a miernych kopčekoch či hupoch som s chalanmi v pohode stíhala držať krok, no keď prišli skutočné kopce, ktorých nebolo málo, tam som už pomerne dosť za nimi zaostávala, hoci sa nemôžem porovnávať s chalanmi, ktorí majú najazdene o mnoho viac km ako ja, ale išla som v rámci možností a svojich schopností 🙂 🙂
Čo ťa motivovalo k tomu, aby si sa zúčastnila tejto náročnej akcie?
K tejto akcii ma priviedol môj najlepší kamarát, priateľ a tréner v jednom, Paľko Gábor, ktorý túto akciu absolvoval so svojím bratom Jurajom už ako 14 ročný. S Milankom Marcikom od detstva trénoval, učil sa od neho, obdivoval ho a znamenal pre neho naozaj veľmi veľa. Keď sme začali spolu s Palim trénovať, cca v roku 2012, zoznámil ma s Milankom a postupne som sa dozvedela o tejto akcii, avšak na účasť som dozrela až po par rokoch trénovania a jazdenia a odhodlala som sa je zúčastniť až v roku 2014 🙂
Ako som už spomínala hore vyššie, je to hlavne z úcty k Milankovi a hlavne, aby som podporila to, čo bolo pre neho všetkým. Akciu Poltár-Dukla - Poltár organizoval veľa rokov, vždy sa na to tešil, hrozne ho to napĺňalo a tešilo. Bola by som rada, keby sme v tejto jeho tradícii pokračovali aj my mladší a zachovali to. Nie je to žiadny pretek, víťaz je každý, kto sa zúčastní, dôležité je a to bolo vždy heslom tohto podujatia – nejde o preteky, ale o zábavu – Milanko to stále hovoril, dokonca aj keď som nechcela ísť pred troma rokmi, že nebudem stíhať, tak stále opakoval, nie sú to preteky, ale ide o zábavu, stretnúť ľudí, spoznať kus krásnej prírody, nazbierať zážitky, zároveň skúsenosti a dobré rady od starších účastníkov, a mal pravdu a som veľmi rada, že som opäť bola toho súčasťou 🙂
Zdroj: Rimava.sk