Jeden z úderov mu rozštiepil sánku, presekli mu ústa, odťali nos, a tak už nevedel rozprávať. Oni však stále rúbali so slovami, že tu musí zomrieť. Keď spadol na zem, pokračovali ďalej a ťali ešte aj vtedy, keď sa už nehýbal.
Šafárovi sa podarilo nenápadne ujsť a vonku spustil volanie o pomoc. Na pomoc sa začali zbiehať dedinčania. Vonka stojaca stráž banditov dala pokyn na ústup, jeden z nich však ešte vbehol do izby, kde ležalo v krvi nehybne telo Jozefa Kubínyiho a zo slovami: „Zaplatil som Ti, dal mi stvoriteľ, keď Ty si mi nezaplatil“ a ešte raz ho udrel valaškou do krku, aby sa náhodou neprebral.
Článok pokračuje pod reklamou
Na ten čas sa pomerne rýchlo rozbehol celý aparát, do Hodejova prišli lekári a začalo sa vyšetrovanie celého prípadu. Lekárom sa podarilo zachrániť život kuchárovi, ktorý neskôr pomáhal usvedčovať páchateľov tohto skutku. K životu prebrali dokonca aj veľmi ťažko zraneného Jozefa Kubínyiho, ktorý podľa rozdielnych údajov mal ešte žiť od 32 do 48 hodín, kým zomrel. Pri jeho vypočúvaní, však veľmi nepokročili. Jeho zranenia boli tak závažné v tvárovej časti, že nevedel rozprávať. Z jeho úst vyšla jediná zrozumiteľná veta, že prvý úder mu dal Joško s obuchom (použil slovenčinu).
Sídlo župy bolo vtedy v Plešivci a tam sa konalo zasadnutie, ktoré sa zaoberalo celým prípadom. Na starosť ho dostal uznávaný hlavný slúžny sudca Pavel Madarássy (mal kaštieľ v Hajnáčke – Gortve). Meno Madarássy vzbudzovalo veľký rešpekt medzi osobami pochybnej povesti, lebo jeho vyšetrovacie metódy sa neuskutočňovali práve v rukavičkách.
Po ňom na schôdzi žiadali siroty Otília a Ludovika, aby im povedal, kto a prečo spravil tento hrozný skutok. Pavel Madrássy rozbehol vyšetrovaciu mašinériu a ako prvého si dal predviesť šafára menom Joško, z neďalekého majetku baróna Vécseyho v Hodejovci.
Jozef Kelemen mal byť dobre situovaným gazdom a v minulosti údajne pôsobil ako kočiš u Jozefa Kubínyi, ktorý ho pristihol pri krádeži a za trest mu dal zadržať 180 litrov raže a štyri forinty. Jozef Kelemen mu mal za to sľubovať krvavú odplatu a predtým o tom aj verejne hovoril. Tri mesiace po vražde mal už vyšetrujúci sudca Pavel Madarássy vo väznici zadržaných 22 osôb a okruh podozrivých, ktorí mali byť do veci zasvätení sa rozšíril o ďalších skoro 40 osôb.
Článok pokračuje pod reklamou
Počas vyšetrovania sa zistilo, že táto banda chcela prepadnúť kaštieľ samotného Pavla Madarássyho ako aj kaštieľ hlavného slúžneho sudcu Samuela Draskóczyho v Ratkovej. Počas vyšetrovania došlo tiež ku konfrontácii medzi Jozefom Kelemenom a kuchárom, ktorý ten útok prežil a teraz usvedčoval páchateľa. Korunným svedkom procesu sa však stal malý desaťročný pastierik a pod jeho svedectvom strácali pôdu pod nohami aj tí, čo dovtedy zatvrdlo svoju prítomnosť pri vražde popierali.
Chodbami väzenia síce stále znela ich prísaha, že budú mlčať aj pod hrozbou trestu smrti, ale napokon prehovoril pastier svíň Ján Babulya a Ján Sajban. Vo väzení sa mimo iných ocitli: istý Sulyok známy pod prezývkou Ebugatta Marczi, Martin Kopogós (Pultzner), András Becska, Jozef Talyiga, vojenský zbeh Andrej Hulitka, šľachtic János Karácsonyi, Ján Dobrejti, ktorého chytili spiaceho v lese pri Rimavskej Bani a ďalší.
Zistilo sa, že najbrutálnejšie pri vražde Jozefa Kubínyiho vystupoval istý Pavel Fodor (Csonka) a vyšetrujúci sudca Pavel Madarássy ho napokon zlomil, údajne to, čo nedosiahol silou, tak sa mu podarilo dobrým slovom. Kruh sa uzavrel, ale z väzenia začali presakovať správy o bití podozrivých pri výsluchoch.
Ján Sajban a Ján Babulya mali svoje priznania podpísať pod nátlakom, keď neraz upadli do bezvedomia pod údermi korbáčov a palíc. Celý prípad od samotného začiatku mal silný nádych senzácie a dnes už je ťažké zistiť ako, ale správa o týraní podozrivých sa dostala až na cisársky dvor. Cisár František I. nariadil kancelárovi Uhorského kráľovského dvora, aby zahájil vo veci šetrenie. Gemersko-malohontská župa nebola celou vecou nadšená a politické prešetrovanie prípadu sa nepovažovalo za správne. Zistilo sa, že napriek senzačným správam z väznice došlo len k pár úderom korbáčom.
Za celým prípadom mali stáť odsúdení nenapraviteľní zločinci, ktorí dúfali, že cisár dá odstrániť z úradu hlavného slúžneho sudcu Pavla Madarássyho. Postupom času však ruch okolo celej aféry utíchol...
Zdroje:
Magyar Kurir zo dňa 15. 2. 1814
Magyar Kurir zo dňa 14. 1. 1814
Félegyházi Hírlap zo dňa 24. 8. 1899
Képes Folyóirat - A Vasárnapi Ujság füzetekben 19. kötet (Budapest,1896)
Nagy Iván: Magyarország családai. Czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. 6. kötet (1860)
Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 2. (Budapest, 1906)
Autor: Vladimír Gondáš
