Menu
Na jar roku 1857 mal cisár František Jozef I. naplánovanú okružnú cestu po Uhorsku. Spolu s cisárovnou Sissi mal navštíviť aj Gemersko-malohontskú župu a prespať v Rimavskej Sobote. Komisár (župan) Jozef Koreska hneď začal prípravy, aby cisársky pár primerane na našom území privítal. Zriadil uvítací výbor a požiadal Samuela Bornemiszu, veľkostatkára z Bátky a Tomašovej, aby jeho päť záprah odviezol potom cisára z Rimavskej Soboty do Rožňavy. Opát Mikuláš Tremmel zase urýchľoval reštaurovanie rímskokatolíckeho kostola, aby mohol odslúžiť dôstojnú omšu na privítanie mladého cisára.
Za známych okolností, ochorenie princeznej Žofie a jej úmrtie, prinútili cisársky pár ukončiť svoju okružnú cestu po Uhorsku. Cestovanie cisár obnovil v auguste roku 1857, ale v jeho sprievode už chýbala cisárovná Sissi. Dňa 27. 8. 1857 v čase okolo druhej hodiny poobede, došiel spolu so sprievodom do Rimavskej Soboty.
Článok pokračuje pod reklamou
V rímskokatolíckom kostole na neho čakala slávnostná omša Te Deum, ktorú celebroval opát Mikuláš Tremmel. Potom nasledovalo slávnostné privítanie županom Jozefom Koreškom a v mene mesta mal privítací prejav hlavný sudca Gábor Szügyi. Cisár sa po slávnostnej ceremónii pobral do hotela Čierny orol, kde mal pripravené ubytovanie spolu aj so svojím pobočníkom grófom, generálom Karolom Grünne a ďalším sprievodom.
V Čiernom orlovi bol tiež slávnostný obed, menu sa nezachovalo a vie sa len, že sa mimo iné podávali tzv. koreškove cestoviny, nesúce meno župana. No a na koniec obeda priniesli chýrny syr so zeleným povlakom z Klenovca. Cisár sa s takýmto syrom dovtedy nestretol, preto oslovil blízko sediaceho Gustáva Faya, veľkostatkára z Hnúšte a nemecky sa spýtal: „Ako sa to je?“ Gustáv Fáy nepremýšľal a odpovedal: „Zelené odstráňte Vaše veličenstvo a potom bude všetko v poriadku."
Pri stole hneď nastalo ticho, no a napokon Fáy svojimi slovami nechtiac povedal sen Maďarov. Cisárov pobočník generál gróf Grünne brzdil Rakúsko-uhorské vyrovnanie a v očiach Maďarov, bol ich verejným nepriateľom. Slovo grünne znamená v preklade zelená. Slová Fáya teda vyzneli, pokiaľ cisár odstráni svojho pobočníka, tak bude všetko v poriadku. Tento jeho neúmyselný výrok tak zľudovel, že historky o tom kolovali aj priamo vo Viedni.
Na druhý deň cisár z mesta odchádzal. Čakalo na neho jazdecké bandérium zložené zo synov popredných rodín, viedol ich Štefan Vajda. Na terajšie Hlavné námestie sa vrútil päť záprah Samuela Bornemiszu. Kočiš Ján Czifra bol mohutnej postavy a s veľkými vykrútenými fúzmi. Na sebe mal bielu košeľu so širokými rukávmi a modrý dolomán a na čelo posunutý veľký širák.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď záprah zastal pred Čiernym orlom, kočiš začal majstrovsky narábať so svojím bičom. Nepatrný pohyb jeho ruky spôsoboval, že remence biča kreslili do vzduchu pravidelné tvary osmičky. Ľudia o ňom tvrdili, že bol v tej dobe najlepším kočišom v celej župe a aj neskôr prichádzali do úvahy len dvaja, čo sa k jeho umeniu priblížili.
Do päť záprahu si sadol cisár spolu so svojím pobočníkom a vydali sa na cestu do Rožňavy. Keď prechádzali cez Bátku, tak na ľavej strane bolo veľké pole šošovice. Rastliny práve dozrievali a tak pri jemnom vetríku sa vlnilo zelenohnedé sfarbenie plodiny. Cisár ešte také niečo nevidel a tak sa jeho pobočník spýtal nemecky kočiša: „Kočiš, čo to tam je?“ Ján Czifra býval kedysi vojakom a nemčinu ako tak vedel. Lenže slovo šošovica nefigurovalo v jeho slovníku. Zúfalo si lámal hlavu, ako nestratiť svoju dôstojnosť a niečo múdre povedať. Napokon mu blyslo v pamäti, že zo šošovice varí skvelý prívarok kuchár na kúrii v Bátke. Z jeho úst vyletelo slovo „čušpajz“ Vaša výsosť, (v gemerskom nárečovom slovníku to znamená – omáčka). To slovo sa mu zdalo byť nemecké, tak ho použil.
Cisár sa mal údajne rozosmiať a na znak pravdivosti celého príbehu váženému kočišovi Jánovi Czifrovi od tých čias až do jeho smrti prischla prezývka Čušpajz Janči.
Pri zachovaní týchto príbehov zohral dôležitú úlohu Gejza Kálnický (1862 – 1938), právnik, historik a vynikajúci šachista. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobil ako sudca na kráľovskom súde v Rimavskej Sobote. Dal si tú námahu, že navštívil žijúcich účastníkov návštevy cisára, ktorí boli prítomní na slávnostnom obede a ich svedectvá sa dajú považovať za hodnoverné. Mená samozrejme podchytil tiež.
Zdroj: Kassai Ujság zo dňa 23. 9. 1923
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
