Menu
Druhé výročie založenia oslávilo Centrum nezávislej kultúry Citadela v Rimavskej Sobote presne tak, ako sa naň patrí – autenticky, komunitne a s dávkou humoru aj emócií. Večer, ktorý pripravili samotní tvorcovia Citadely, nebol len oslavou, ale aj dôkazom, že toto miesto má pre mnohých hlbší význam než len kultúrny program.
Článok pokračuje pod reklamou
Podujatím sprevádzal Marcel Laczko, ktorý postupne predstavil pestrú mozaiku vystupujúcich. Večer otvoril Martin Laczko so svojím bluesovým vystúpením, ktoré dodalo úvodu príjemnú, uvoľnenú atmosféru. Nasledovala Natália Lištiaková so stand-upom, ktorý si získal publikum vtipom aj nadhľadom. Hovorila o živote „prisťahovalca“ v Rimavskej Sobote – o tom, že odpovede na otázky niekedy dáva cez pesničky, že miestni milujú filmy ako Divoké vlny, ale stretáva aj realitu, ktorú s humorom pomenovala „denne vožralej“. Napriek tomu, ako sama dodala, „Nie je to zlé“.
Citadelu prirovnala k družine, do ktorej netreba nikoho nútiť chodiť. „Je to rodina, ktorú sme si vybrali sami,“ zaznelo z pódia.
O ďalšiu dávku zábavy sa postaral Martin Noga Nvoška so svojím hudobným „pozaunom“, kde si diváci vyberali čísla pesničiek a hádali ich názvy. Ako s úsmevom poznamenali viacerí, možno je lepší šoumen než hudobník – no práve to robilo jeho vystúpenie nezabudnuteľným.
Program doplnila aj Nedeľná chvíľka poézie s Marekom Štempelom a jeho prednesom básne Zlatokopka, či netradičné vystúpenie „veštice“ Mary (Markéta Mede), ktorá pred veštením "uzemňovala" plátkom „uheráku“ a o obhorené pavučiny sme sa báli pri ohňovej show Štefana Medeho. Záver patril Tomášovi Bálintovi, zakladateľovi Citadely, ktorý jej venoval vlastnú pieseň.
Po oficiálnom programe pokračovala oslava diskotékou a rozhovormi. Práve tie najlepšie vystihli, čo Citadela pre ľudí znamená.
Zakladateľ Tomáš Bálint hovorí o splnenom sne. „Cítim sa príjemne. V čase, keď kultúra dostáva z každej strany zabrať, je zázrak, že tu môžeme byť. Uvedomil som si, akých úžasných ľudí mám okolo seba. Vďaka nim toto centrum existuje,“ povedal.
Podľa neho je Citadela predovšetkým komunitou: „Sú to priatelia, ľudia na jednej vlne, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty a lásku k umeniu.“
Návštevníci sa zhodujú, že Citadela je niečo, čo v regióne chýbalo. Martin, ktorý dochádza z obce vzdialenej 25 kilometrov, ju nazýva „ostrovom nezávislej kultúry“. Oceňuje diskusie aj hostí, ktorí by inak do regiónu neprišli.
Mladý návštevník ju označil za „safe space“. „Je to miesto, kde sme si všetci rovní. Ani queer komunita sa tu nemusí báť. Je tu dobrá atmosféra,“ hovorí.
Pre iných je Citadela slobodou, rodinou či priestorom, kde môžu zažiť veci, ktoré by inde nezažili. „Je to komunita, kde sa môžem realizovať a byť sama sebou,“ dodáva jedna z organizátoriek Natália.
Martin spomína na začiatky, na upratovanie, zháňanie materiálu či šitie závesov. Citadela nevznikla z veľkých investícií, ale z nadšenia. „Je to o spolupatričnosti. Všetci, čo sme tu, sme to budovali spolu,“ zaznelo počas večera.
Z rozhovorov vyplynulo, že Citadela je pre ľudí niečím, čo sa ťažko definuje jedným slovom. Nie je to len miesto koncertov či diskusií. Je to priestor, kde sa stretávajú ľudia, ktorí by sa inak nestretli. Kde vznikajú nápady, priateľstvá aj spomienky.
„Takéto centrum je veľmi potrebné. Kultúra musí byť pestrá – divadlo, film, hudba. Nie všetko musí byť pre masy,“ zaznelo od jedného zo stolov.
Druhé výročie Citadely tak nebolo len oslavou, ale aj pripomenutím, že podobné miesta nevznikajú samozrejme – a ani samozrejme neprežívajú.
„Prajem Citadele veľa síl, trpezlivosti a nádeje,“ odkázal Tomáš Bálint.
Ak niečo tento večer ukázal, tak to, že Citadela nie je len priestor. Je to komunita, ktorá ju drží pri živote. A práve v tom je jej najväčšia sila.
Z redakcie im prajeme množstvo skvelých nápadov, inšpiratívnych umelcov a predovšetkým dobrých ľudí – tých síce už majú, no nech ich nikdy neubúda. Všetko najlepšie!
NENECHAJTE SI UJSŤ
