Menu
Dobrovoľníctvo nemusí znamenať veľké projekty ani záchranu sveta. Niekedy stačí natrieť
plot v škôlke, upraviť záhradu komunitného centra, pomôcť seniorom alebo venovať niekoľko
hodín organizácii, ktorá na potrebnú prácu nemá ľudí ani peniaze. Paulína Hrončeková,
rodáčka z Rimavských Janoviec, dnes práve takéto svety prepája - firmy, ich
zamestnancov a komunity, ktoré potrebujú pomoc.
V Nadácii Pontis sa Paulína stará o pracovnú skupinu Firmy komunite, ktorej cieľom je
rozvíjať firemné dobrovoľníctvo a angažovanosť zamestnanectva. Spolupracuje aj na
projekte Naše Mesto, ktoré je najväčším podujatím firemného dobrovoľníctva na Slovensku.
Prácu, ku ktorej sa dostala postupne, ako firemná dobrovoľníčka v korporáte, cez
starostlivosť o angažovanosť firmy na marketingovej pozícii, dnes bez váhania označuje za
svoju „vysnívanú“.
„Baví ma prepájať ľudí a pomáhať im pomáhať. 🙂 V dobe, keď je všade veľa negativity,
zažívam každý deň veľa príkladov dobra. Dáva mi to nádej, že sme možno lepší, ako si
myslíme. Rada o týchto príkladoch rozprávam, nie preto, aby som chválila, ale preto, aby
som inšpirovala ďalších, aby sa pridali lebo ľudia pomáhať stále chcú a sú za pomoc vďační“
hovorí Paulína.
Článok pokračuje pod reklamou
Projekt Naše Mesto organizuje Nadácia Pontis už 20 rokov. Na začiatku sa ho v
Bratislave zúčastnilo približne 400 ľudí, dnes sa každoročne do dobrovoľníckych aktivít po
celom Slovensku zapája okolo 5 500 zamestnancov firiem. Za dve desaťročia ich bolo
spolu viac ako 130-tisíc. Sú to len dva dni v roku, v júni a v septembri, kedy tisíce ľudí
z firiem pomáhajú od Stupavy po Sninu, v malých aj veľkých mestách, školách či
neziskovkách, no sila a prínos podujatia je obrovský.
Paulína pritom upozorňuje, že podstatou nie sú pôsobivé čísla. Oveľa dôležitejšie je to, čo sa
deje medzi ľuďmi. Firma príde pomôcť škole, občianskemu združeniu či zariadeniu pre
seniorov a z jedného dobrovoľníckeho dňa môže postupne vzniknúť dlhodobá spolupráca.
Niekde začne natieraním lavičiek, inokedy pokračuje materiálnou zbierkou, zamestnaneckým
grantom alebo odbornou pomocou, ktorú firma vie ponúknuť.
„Všetci chceme mať deti v upravenej škôlke alebo si sadnúť v parku na peknú lavičku. Lenže
často na to nie sú peniaze, čas alebo ľudia. Dobrovoľníctvo je príležitosť na to, aby sme sa
viac starali o priestor, v ktorom žijeme,“ vysvetľuje.
Paulína však v dobrovoľníctve vidí ešte niečo viac. V spoločnosti, v ktorej sa ľudia čoraz
častejšie pohybujú vo vlastných sociálnych bublinách, môže byť spoločná práca na
dobrovoľníckom podujatí príležitosťou stretnúť človeka, s ktorým by sme sa za bežných
okolností možno nikdy nerozprávali.
„Keď spolu niečo robíme, oveľa jednoduchšie si nájdeme spoločný cieľ. Vtedy vzniká niečo,
čo nás spája a ľahšie zabudneme na to, čo nás rozdeľuje,“ hovorí.
Dobrovoľník pritom podľa nej nie je iba ten, kto dáva. Sám získava skúsenosť, učí sa
komunikovať, organizovať, spolupracovať a často konfrontuje vlastné predsudky. Aj preto
Paulína považuje dobrovoľníctvo za veľmi prirodzený spôsob rozvoja empatie a mäkkých zručností, a možnosť na sebarealizáciu a sebapoznanie.
Sama raz pri jednej aktivite mala iba skontrolovať priebeh dobrovoľníctva v zariadení pre
seniorov. Spoznala tam staršiu pani, za ktorou dnes chodí už tretí rok, rozpráva sa s ňou a
pomáha jej s nákupmi. Jednorazová pracovná úloha sa tak zmenila na vzťah.
Chcela by vidieť viac firiem z regiónu Gemer-Malohont.
Práve k rodnému regiónu sa počas nášho rozhovoru Paulína opakovane vracala. Firmy z
Gemer-Malohontu podľa nej komunitám pomáhajú už dnes. Podporujú školy, šport, kultúru,
obce či občianske združenia, často sa však o ich pomoci veľmi nehovorí.
„Bola by som rada, keby sa firmy nebáli prezentovať tým, že pomáhajú. Zodpovedné aktivity
môžu inšpirovať konkurenciu, vytvárať nové prepojenia a podporiť hrdosť ľudí, že pracujú
v dobrej firme. Príklady pomáhajú rozbehnúť zmenu k lepšiemu,“ vysvetľuje.
V našom širšom regióne už takéto prepojenia existujú. Do projektu Naše Mesto sa niekoľko
rokov zapája Lučenec a prostredníctvom materiálnych zbierok spolupracujú firmy aj s
organizáciami v Hnúšti. Paulína by však chcela, aby podobných partnerstiev pribúdalo aj
priamo na Gemer-Malohonte.
A nemusia to byť len veľké spoločnosti. Do podujatia Naše Mesto sa môžu zapojiť aj
menšie a rodinné firmy. Podmienkou je prihlásiť minimálne päť dobrovoľníkov. Organizátori
z Nadácie Pontis ich potom dokážu prepojiť so školou, občianskym združením, obcou či
inou organizáciou, kam môžu prísť pomáhať.
Paulína pritom firmám radí, aby sa najskôr pozreli okolo seba. Možno ich zamestnanci už
vedia o škole, ktorá potrebuje upraviť dvor, o organizácii hľadajúcej pomoc alebo o mieste v
obci, ktorému by niekoľko párov rúk výrazne pomohlo.
Práve toto je jej predstava aj pre rodný región - aby firmy neboli iba zamestnávateľmi
alebo sponzormi na plagáte, ale prirodzenými partnermi miest, obcí a ľudí, medzi
ktorými pôsobia.
Podľa Paulíny sa význam takéhoto prepojenia ukazuje najmä v náročných obdobiach. Firmy
dokážu často veľmi rýchlo uvoľniť ľudí, materiál, odborné kapacity či financie a doplniť
možnosti samosprávy a občianskeho sektora. Najväčší efekt pritom vzniká vtedy, keď sa
všetky tieto svety dokážu spojiť.
A možno práve v regióne, kde sa ľudia navzájom poznajú a vzdialenosti medzi firmou,
školou, obcou či občianskym združením nie sú veľké, môže takáto spolupráca fungovať ešte
prirodzenejšie.
Paulína Hrončeková dnes pomáha takéto spojenia vytvárať po celom Slovensku. Jej
želaním zostáva, aby ich postupne pribúdalo aj doma. V regióne Gemer - Malohont.
Zdroj foto: Nadácia Pontis / Naše Mesto
Mohlo by vás zaujímať: Počas materskej vytvorila aplikáciu. Začínala od nuly
NENECHAJTE SI UJSŤ
