Menu
Petra Pavlíka a Katarínu Smacznu vám už pravdepodobne predstavovať veľmi nemusíme. V minulom roku verejnosti predstavili svoj spoločne vyprodukovaný film OUCA, ktorý bol premietaný vo viacerých mestách na Slovensku.
Tému vojny, ktorá vypukla v Ukrajine pred takmer rokom, otvorili už v epilógu OUCE. Rozhodli sa teda, že na ňu nadviažu a vytvoria nový dokumentárny film, ktorý podrobnejšie zobrazí aj humanitárnu pomoc v podaní Soboťanov. Skupina na Facebooku – Rimavská pomáha Ukrajine vznikla ako sprostredkovateľ materiálnej i mentálnej pomoci našim východným susedom.
Premiérovú projekciu dokumentárneho filmu si môžete pozrieť už túto nedeľu 26. februára v rámci akcie Lokál v priestoroch podniku Dekáč.
Článok pokračuje pod reklamou
Nie je to tak dávno, keď ste ako tvorcovia prezentovali film OUCA v rôznych kútoch Slovenska. Nápad na dokumentárny film #RimavskaPomahaUkrajine vznikol až po tvorbe filmu OUCA, alebo ste sa rozhodli už počas neho, že chcete niečo takéto vytvoriť?
Katarína Smaczna: Žijeme vo zvláštnom období, keď sa dejú historické udalosti, už samotný covid-19 spôsobil, že mnoho ľudí delí čas na obdobie pred a po covide. Už vtedy som mala potrebu zaznamenávať pocity ľudí, ale aj udalosti či absurdity spoločnosti. Naozaj som rada, že v spolupráci s Petrom Pavlíkom sa moja potreba zreálnila vo filmoch 7 829 km od Wu-chanu a OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH.
24. februára 2022 napadlo Rusko Ukrajinu. V Rimavskej Sobote vznikla zbierka, do ktorej som sa zapojila od prvého momentu. A vedela som, že opäť je to udalosť, na ktorú sa zabudne, ak sa nenájde niekto, kto to ako dokumentarista zaznamená.
Vedela som, že téma nejakej zbierky v porovnaní s hrôzami vojny nedáva taký potenciál, ako keď niekto ide priamo na front a robí rozhovory. Avšak verila som, že sa mi Pavlíka podarí nahovoriť na spracovanie témy samotnej zbierky. Vedela som, že to bude náročné aj preto, lebo mne osobne sa zdalo neetické natáčať ľudí v ich najväčších životných krízach a fotila som minimálne.
Peter Pavlík: Tému Ukrajiny sme otvorili už v epilógu OUCE. Vedeli sme, že náš nasledujúci projekt bude na túto tému. Len sme nevedeli konkrétne, ako ho pojmeme. Nakoniec sa nám ponúkla naša lokálna téma, v podobe dobrovoľníckej zbierky. Dokumentov z frontu bude mnoho. A je to tak správne. My sme však chceli preskúmať, ako vojna vplýva aj na obyvateľov mimo Ukrajiny.
Vojna na Ukrajine vypukla takmer pred rokom, v čase prezentácie tohto dokumentárneho filmu to už bude viac ako rok. Aký odkaz by mal zanechať tento dokument v ľuďoch?
Peter Pavlík: Pocit, že aj v ťažkých a zlých časoch existuje na svete dobro. Čo je oproti nášmu predchádzajúcemu filmu výrazný posun. Ten bol výrazne temnejší a sústredil sa na ľudské zlo a hlúposť.
Kedy ste začali na tvorbe dokumentu a ako dlho vám to trvalo?
Peter Pavlík: Náš dokument paradoxne vznikal ešte predtým, než sme vedeli o tom, že bude existovať. Vlastne vznikal od prvého dňa zbierky a materiál sa zbieral aj po jej ukončení. Príbehy a fotografie, ktoré sú vo filme kľúčovým prvkom, si ľudia archivovali ešte predtým, než sme do projektu vstúpili. My sme si dali za úlohu dať týmto materiálom dramatický tvar. Takže to vlastne trvalo skoro celý rok.
Koľkí ste sa spolupodieľali na tvorbe?
Peter Pavlík: Pre náš film sme vyspovedali sedem dobrovoľníkov zo zbierky a jedného Ukrajinca. Pomáhal nám kameraman Majo Sucháč, grafik Vladis Juraš alebo zvukár Laco Borš. No nepriamo aj mnoho iných ľudí – fotograf Anton Frič, Saša Zhukov, redakcia portálu Rimava.sk. Tí nám dodávali materiály, ku ktorým by sme sa inak nedostali. Takisto by sme radi poďakovali za finančnú pomoc pani Nadežde Demeterovej a jej rodine, a rovnako aj Pavlovi Zvarovi. Vďaka nim sme mohli náš projekt dostať aj do postprodukcie a dať mu potrebný audiovizuál.
Kde všade si ho ľudia budú môcť pozrieť a čo by ste im odkázali?
Peter Pavlík: Zatiaľ máme naplánovanú premiérovú projekciu 26. februára v rámci akcie Lokál. Ďalšie distribučné kanály sú ešte v riešení, takže nechceme nič predbiehať. Každopádne dúfame, že náš film sa dostane k väčšiemu množstvu ľudí. V dobách hybridnej vojny je totiž dôležité rozprávať príbehy o spolupatričnosti s napadnutou krajinou a odsúdiť agresora, ktorý je bez debaty jasný.
Viac informácií o pozadí dokumentárneho filmu
môžete nájsť na stránke tvorcov na Facebooku.
NENECHAJTE SI UJSŤ
