Menu
V roku 1922 nebola v Rimavskej Sobote práve najlepšia bezpečnostná situácia. Do mesta prichádzali rôzne pochybné indivíduá, čo nemali záujem živiť sa počestným spôsobom. Na dennom poriadku boli krádeže a vlámania do obchodov či pohostinstiev.
Na ulici železničnej sa nachádzala v tom čase predajňa Horovitza a zároveň v budove mal majiteľ svoj byt. Večer dňa 9.3.1922 si Horovitz všimol, že z predsiene mu zmizol jeden kabát a dva šály patriace jeho deťom.
Podobná krádež sa u neho odohrala už na jeseň predchádzajúceho roku, prípady prešiel mávnutím ruky a neoznámil ich žandárom. O tri dni neskôr dňa 12.3. večer o desiatej hodine niekto zabúchal na bránu domu.
Článok pokračuje pod reklamou
Horovitz vyšiel von a uvidel tam neznámeho človeka, ktorý sa mu predstavil ako detektív. V ruke mal rukavicu a Horovitz spoznal, že je to jedna z jeho rukavíc, ktoré mu vlani zmizli z predsiene. Detektív oznámil obchodníkovi, že sa mu podarilo zadržať zlodejov, ktorí sa priznali, že z tohto domu ukradli ešte kabát a dva šály.
Kvôli identifikácii zlodejov bol Horovitz požiadaný, aby sa druhý deň zdržiaval doma, a detektív k nemu dovedie lapených zlodejov.
Na druhý deň sa detektív naozaj dostavil, ale sám. Chcel, aby mu obchodník ukázal vzorky tovaru, ktoré predáva. Dohodli sa, že na druhý deň budú vzorky pripravené k nahliadnutiu. Horovitzovi sa celá záležitosť zdala veľmi zvláštna a preto navštívil miestnu žandársku stanicu.
Tam o takomto prípade nemali ani minimálnu vedomosť a opis detektíva nezodpovedal žiadnemu z ich pracovníkov. Po dôkladnej úvahe dospeli žandári k zisteniu, že v Rimavskej Sobote šarapatí falošný detektív.
K domu Horovitza sa nenápadne presunul v civile strážmajster Ladislav Plachý a detektív Július Bartakovič. Nad ránom o pol piatej hodine dňa 14.3. šla v prítmí po ulici Železničnej neznáma osoba. Pri dome Horovitza zastala a zabúchala na dvere.
Obchodník promptne dvere otváral a to už v napätí číhali obaja skrytí príslušníci bezpečnosti na pokyn, že ide o očakávaného falošného detektíva. Pokyn prišiel a keď príslušník rimavskosobotskej kriminálky vyzval cudzinca, aby sa legitimoval, ten rýchlo tasil z vrecka revolver a pokúsil sa o útek.
Zbraň nestihol použiť, v krátkom časovom úseku bol pri pasovačke odzbrojený a na rukách mu zacvakli putá. Po zadržaní a predvedení na žandársku stanicu sa zistilo, že ide o Dezidera Eleka, stredoškolsky vzdelaného a inteligentného človeka, ktorý ešte v nedávnej minulosti bol žandárom v meste Miškovec (Maďarsko).
Článok pokračuje pod reklamou
Dopustil sa v práci viacerých finančných podvodov a po ich odhalení, bol prinútený ujsť do Československa, aby sa doma vyhol vyšetrovaniu a hroziacemu väzeniu. K pripravovanej krádeži v Rimavskej Sobote ho dohnal hlad a opakovane pri výsluchu uvádzal, že súrne potrebuje 3.000 korún a tie chcel za každú cenu získať.
Od Horovitza ukradnutý kabát a dva šály mal Elek ukryté v miestnom cintoríne. Tieto veci žandári na danom mieste naozaj našli a vrátili späť pôvodnému majiteľovi. Prokurátor vydal príkaz na umiestnenie Dezidera Eleka do vyšetrovacej väzby, aby sa zistilo, či nemá u nás toho na rováši aj o niečo viac.
Zdroj: Kassai Ujság zo dňa 17.3.1923
Fotografia ulice Železničnej je ilustračná
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
