Menu
Je z Rimavskej Soboty, má talent, založil si vlastnú módnu značku a dobré meno robí Slovensku v zahraničí. Najnovšie zahviezdil Pavel Berky v kulinárskej šou MasterChef Česko, kde dokázal, že vie zaujať nielen na móle, ale aj v kuchyni.
Absolvoval Strednú umeleckú školu v Trenčíne a za hranice Slovenska sa vybral už po maturite. Prijali ho na pražskú Vysokú školu umeleckopriemyselnú – UMPRUM. Študoval v ateliéri módnej tvorby pod vedením profesora Josefa Ťapťucha. Pavel Berky má na svojom konte niekoľko ocenení, svoje modely prestavil aj v rámci Fashion Weeku v New Yorku, Londýne, Paríži či v Miláne.
Momentálne žije v Prahe a skôr než kvôli jeho módnym výtvorom ho ľudia poznajú vďaka tomu, čo vytvoril na tanieri. Patrí k šestnástke najlepších kuchárov v obľúbenej televíznej šou MasterChef Česko.
Pred približne 5 rokmi ste mali v Rimavskej Sobote módnu prehliadku. Predpokladám, že odvtedy sa toho vo vašom živote zmenilo veľa.
Áno, bolo toho veľa. V prvom rade sa niekam posunula moja značka Pavel Berky. Ustálila sa a našla si svoje miesto. Ja som si našiel štýl, ktorým by som sa chcel uberať. Značka už má jasný zámer, má svojho zákazníka, ktorého oslovuje. Pred tými piatimi rokmi tomu tak asi nebolo. Najzásadnejšia zmena prišla minulý rok, keď som nastúpil ako šéfdizajnér do jednej odevnej značky. Každý rok sa to posúva. Ak by som mal zhodnotiť tých päť rokov, tak boli úspešné, veľmi plodné, ale najväčší boom prichádza až tento posledný rok.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako v posledných týždňoch vyzerajú vaše dni, ako sa máte?
Ako sa mám? Pracovne veľmi vyťažene. Inak veľmi super, nikdy som sa zatiaľ nemal lepšie. Moje dni v posledných týždňoch... Ráno vstanem, idem do jednej práce, prídem domov. A potom riešim druhú prácu. Vo voľnom čase mám ďalšie aktivity. Mám veľa práce, ale najlepšie na tom je to, že všetky tie veci milujem. Prídem domov z ateliéru, kde strávim veľmi pekný deň. Pracujem v tom, čo ma baví, to je najlepšie.
„Prídem domov z ateliéru, kde strávim veľmi pekný deň. Pracujem v tom, čo ma baví, to je najlepšie.“
Cítite sa momentálne byť viac kuchárom alebo návrhárom? Využívate niečo z toho, čo viete o móde, aj pri varení?
Určite sa cítim byť skôr návrhárom. Myslím si, že áno. Pri oboch profesiách je potrebný cit pre estetiku, či už je to móda alebo gastronómia. Zároveň si však myslím, že ani jedno z toho nie je veľmi umeleckým odborom. Vychádza ale z estetiky, v tomto smere je to krásne zlúčiteľné.
Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do MasterChefa?
Asi som mal pocit, že už veľmi dlho pracujem v móde. Možno to bol nejaký zlom, v jednom momente som si uvedomil, že potrebujem vypnúť a realizovať sa v niečom inom. Varenie ma stále bavilo, už od detstva to bolo mojou prvou vášňou. MasterChefa som stále pozeral a stále ma to aj bavilo. Povedal som si, že to skúsim. Človek nikdy nevie. Čo ak by som už nemohol pracovať v móde? Neviem, či to boli úplne akési zadné dvierka, ale chcel som to skúsiť a zistiť, či ma gastronómia naozaj tak láka. Myslím si, že som urobil celkom dobre.
Ako si spomínate na natáčanie, ktorá výzva bola najnáročnejšia?
Najnáročnejšia bola pre mňa asi rómska výzva. Ani nie najťažšia, skôr vyčerpávajúca, pretože som sám na seba kládol veľké nároky. Cítil som tlak, sústredili sa na mňa, pretože vedeli, že ovládam rómsku kuchyňu. Vyrastal som na nej a čakali, že to bude perfektné, no nakoniec to tak nebolo. Vtedy som si povedal, že to mohlo dopadnúť oveľa lepšie. Celkovo je natáčanie veľmi vyčerpávajúce a stresujúce. Tlak na súťažiacich je obrovský, ale každý z nich si to v hlave musí usporiadať sám. Každý to berie úplne inak. Ja som chcel podať maximálny výkon, ale som stále len amatér. Nemohol som podať super výkon, nešlo to. Stále ma to vystresovalo, ale vo výsledku mám na celého MasterChefa veľmi dobré spomienky.
Čo ste v tej rómskej výzve varili?
Mali sme tam dve výzvy. Prvá dopadla veľmi dobre, varili sme holúbky – tradičné rómske jedlo. Potom to bol pišot a tam to nedopadlo práve najlepšie.
Takže varenie vám skrížilo cestu skôr ako móda.
Áno, prvé bolo varenie, potom to išlo stranou. V tej dobe, keď som nastupoval na strednú školu, mi bola viac po chuti móda. Prvé bolo varenie, potom móda, a preto sa teraz vraciam k vareniu.
Keď varíte, máte v hlave presné recepty alebo aj improvizujete?
Ako kedy. Snažím sa vymýšľať úplne nové veci, ktoré som ešte nikde nevidel. Je to však veľmi ťažké, pretože ešte nemám v gastronómii toľko skúseností. Niekedy preto siahnem po osvedčenom recepte, snažím sa ho vylepšiť – dať mu nový kabát. Je to tak pol na pol.
Čo varíte najradšej, čo u vás na stole nesmie chýbať?
S priateľom máme veľmi radi klasické jedlá, českú i slovenskú kuchyňu. Tiež som ho naučil na maďarskú kuchyňu. Veľa sme však cestovali a aj cestujeme, takže uznávame aj tú zahraničnú. Naša kuchyňa je preto veľmi rôznorodá. Jeden deň máme kačku s knedlíkmi, ďalší deň thajské kari. Sme ako gurmáni, všetko si vychutnáme a nezáleží na tom, aká to je kuchyňa, ale aké je to jedlo a ako je pripravené.
Napadlo vám niekedy, že sa do povedomia ľudí dostanete skôr ako kuchár než návrhár?
Práveže vôbec. Nevedel som, čo všetko sa môže stať, keď ma vyberú do najlepšej šestnástky kuchárov. Netušil som, že to bude až takéto veľké. Aj teraz, keď niekam idem, tak ma ľudia oslovujú a fotia sa so mnou. Je to veľmi zvláštny pocit, pretože v móde som bol práve ten, ktorý po prehliadke len vyjde na pár sekúnd a vráti sa do backstagu. Zvláštny, ale príjemný pocit. Nečakal som, že to bude taký boom. Kým ma ľudia nepoznali ako kuchára, neoslovovali ma na ulici. Ten okruh ľudí, ktorí sledujú módu, je v porovnaní s gastronómiou menší. MasterChef beží v druhej najväčšej komerčnej televízii v Českej republike. Je to obrovské publikum, ktoré sleduje tú šou.
Vlastnú módnu značku už máte. Plánujete si otvoriť aj vlastnú reštauráciu?
Stále nad tým premýšľam. Aj v detstve som mal víziu, že budem mať vlastnú reštauráciu, ale teraz by nebolo najlepšie otvárať nejakú. Myslím si, že na to teraz ešte vôbec nie som pripravený, čo sa týka skúseností a aj financií. Keď sa púšťam do nejakých vecí, tak ich chcem robiť dokonale a na sto percent. To by znamenalo, že by som musel na nejaký čas odložiť módu a venovať sa len reštaurácii. V najbližších rokoch to teda nepripadá do úvahy. Stále premýšľam nad tým, ako vymyslieť nejaký zaujímavý koncept, v ktorom by sa prepojila móda s gastronómiou. Premýšľame, že by sme otvorili nejakú pop-up reštauráciu, ktorá by bola len na nejaký určitý čas. Napríklad na týždeň či na dva. Vyskúšali by sme si, aký by to malo ohlas. No ešte len teraz prichádzam vareniu a gastronómii na chuť v profesionálnom svete. Snažím sa všade naberať nové skúsenosti a ešte neviem, akým smerom sa v gastronómii pohnem. Stále mám módu, ktorej sa venujem na sto percent, varenie ide trochu bokom. Snažím sa v ňom však zdokonaľovať.
Takže zatiaľ varíte na Instagrame.
Áno a ešte chodíme variť na farmárske trhy. Už pôjdeme druhý raz. Povedal som si, že je to dobrá príležitosť, ako sa stretnúť s ľuďmi a vyskúšať si, ako to bude fungovať. Robíme livestreamy, varím pre divákov aj na Facebooku. Skúšame, čo je najlepšie.
„Stále premýšľam nad tým, ako vymyslieť nejaký zaujímavý koncept, v ktorom by sa prepojila móda s gastronómiou.“
Čo sa týka módy, navrhujete nositeľné kúsky. Pripravujete teraz nejakú novú kolekciu?
Robím na viacerých veciach. Už polroka pracujem ako šéfdizajnér v značke E.daniely. Každú sezónu pripravujeme novú kolekciu. Teraz sme vo fáze, keď sa pripravuje kolekcia jeseň/zima 2020 a jar/leto 2021. Moja značka je zas postavená inak, nemáme sezónne kolekcie, ale stále vyjdeme s nejakou novinkou. Práve teraz pripravujeme menšiu limitovanú edíciu. Bude to zaujímavé.
Čím sú inšpirované kolekcie E.daniely, ktoré pripravujete? A aká bude vaša nová limitovaná edícia?
E.daniely je v Čechách už tridsať rokov. Oni už majú systém, podľa ktorého fungujú. Nastúpil som tam a pokračujem v ich krokoch. Tam sa nemôže veľa vymýšľať. Stavajú na tom, čo je osvedčené a ja to budem inovovať. V tej mojej značke sa budeme snažiť nadviazať nové spolupráce. Stále ideme v street móde, pripravujeme nové vetrovky z padákoviny. Taktiež by sme chceli urobiť vlastnú kolekciu tenisiek. Pôjdeme viac do športového looku.
A ako vyzerá váš šatník? Kto oblieka vás?
No, môj šatník sa nemení, nemenil sa asi posledných dvadsať rokov. Mám v ňom aj flanelové košele od priateľovho starého otca, ktoré sú možno aj päťdesiat rokov staré. Ja si na tom veľmi nepotrpím. Radšej obliekam iných ľudí než seba.
Za módou ste sa po strednej škole vybrali do zahraničia. Kedy ste boli naposledy v Rimavskej Sobote?
Hmm, myslím, že sú to už aj dva či tri roky.
Ako si spomínate na Rimavskú Sobotu?
Je to môj rodný kraj, vždy sa tam rád vraciam. Strašne by som si prial, aby bolo toho času viac. Ale aj rodičia sa presťahovali, aby k nám boli bližšie a mohli sme spolu tráviť viac času. Takže už ani nemám veľa dôvodov, prečo tam chodiť často. Ale máme v Rimavskej Sobote rodinu, a preto sa snažíme prísť aspoň jedenkrát cez leto. Myslím, že toto leto tam zavítame zas.
Je šanca, že by ste v Rimavskej Sobote mohli mať opäť prehliadku?
Nevidím v tom problém. Záleží však na viacerých okolnostiach, či by napríklad boli nejakí partneri, ktorí by do toho išli. Je to logisticky i finančne nákladné. Nemám na mape čierny bod, že Rimavská Sobota určite nie. Bol by som veľmi rád, ak by niečo také vzniklo. Ja sa na tú akciu pamätám dodnes a myslím si, že bola veľmi vydarená. Nečakali sme, že bude taký veľký ohlas. A ak by nebola módna prehliadka, môžeme urobiť kuchársku šou. Uvidíme.
Je vidieť, že sa venujete tomu, čo vás baví. Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú taktiež nejaké sny, ale zatiaľ sa im veľmi nedarí?
Veľmi dôležité je nevzdávať sa tých snov. To je základ. Viem, že niekedy to môže byť veľmi ťažké, ale málokomu položia všetko do dlaní. Treba bojovať za to, čo chceme a postupnými krokmi sa k tomu dopracovať. Ani mne to netrvalo krátku dobu, taktiež som si musel prejsť rôznymi prekážkami a stále sa nejaké postavia do cesty. Je dôležité vydržať a nevzdávať sa.
Aké prekážky ste museli prekonať vy?
Asi ten prvý krok bol najnáročnejší. Povedať si, dobre, vyrastal som niekde, ale nemôžem sa báť vybočiť a vycestovať. Rodina tu bude stále, aj keď budete sto alebo tisíc kilometrov ďaleko. Treba myslieť aj na seba a ísť si za tým, čo chceme a nemyslieť len na to, čo chce okolie. Asi najťažšie bolo zobrať sa a odísť na chvíľu od rodiny.
V jednom rozhovore počas vysokej školy ste povedali, že neviete odhadnúť svoju budúcnosť, no budete veriť, že sa objaví zázračný deduško, ktorý vám splní tajné sny. Už sa ukázal? Splnili ste si už nejaké sny?
Myslím, že aj áno. Začínam si plniť sny, čo ma veľmi teší. Stále som chcel mať vlastnú značku a teraz sa mi darí budovať ju a už má kvalitný základ. To, že niekde urobíte jednu-dve prehliadky ešte totiž neznamená, že ste etablovaný návrhár. Dnes už by som mohol povedať, že tomu tak je. Taktiež som stále chcel pracovať v nejakej odevnej firme s tradíciou, čo sa mi tento rok taktiež podarilo. Niekto teda prišiel a mávol nado mnou čarovnou paličkou. Uvidíme, ako dlho to kúzlo vydrží.
Zdroj: Rimava.sk, Foto: archív Pavel Berky, archív Tv Nova
