Bývalá učiteľka z Rimavskej Soboty, ktorá sa vo voľnom čase venuje umeniu, svoj čas venuje mladým aj naďalej. Jej pamätné drevené stĺpy sú neodmysliteľnou spomienkou už viac ako štyri desaťročia. Pravidelne ostávajú na pamiatku každého ročníka vo vzdelávacom tábore študentov v Gombaseku. Objavili sa však aj na viacerých letných táboroch nielen v regióne Gemera-Malohontu, ale aj v širokom okolí na Slovensku či Maďarsku.
Naposledy bol pamätný stĺp Kataríny Nagyferencovej umiestnený v tábore v Gombaseku, kde ho tvorila približne týždeň. Záverom podujatia ho na pleciach spolu aj s jeho autorkou mladí preniesli táborom a osadili na čestnom mieste. „Pamätné stĺpy vyrezávam každý rok. Bolo to už 41-krát, sú na pamiatku zrazu vysokoškolákov ktorí sa chcú vzdelávať,” priblížila pre Rimava.sk Nagyferencová, ktorú mnohí študenti poznajú ako učiteľku matematiky a hlavne výtvarnej výchovy na Základnej škole M. Tompu v R. Sobote.
Hoci je v dôchodkovom veku, v študentskom tábore v Gombaseku ide o generačný rozdiel. „Sú to potomkovia tých, s ktorými som začínala. Teraz oni organizujú tábor. Poznajú ma, zdedili ma,” hovorí s úsmevom výtvarníčka. Ako ďalej spomenula, začínala malým stĺpom tiež v tábore na kurze rezbárov a sochárov, a keďže vtedy hľadali niekoho takého, dala sa nahovoriť. „Odvtedy to robím každý rok,” dodala. Vtedy sa zúčastňovala aj prvých ročníkov Letného tábora výtvarníkov na Kurinci. „Učiť som nechcela a mňa nemal vtedy kto. Mala som tam veľa kamarátov umelcov,“ spomenula. Podľa jej slov motívy pre svoju prácu zbiera z náhrobných stĺpov, ale má aj vlastné. Pri prácach má pomocníkov. Keď jej však nemá kto pomôcť pri dvíhaní alebo otáčaní dreva na stojane, využíva ako tvrdí, fyziku. 🙂 Presný počet vyrezaných sôch nevedie, no odhaduje ich možno aj na 200 kusov. „Nájdete ich od Bratislavy až na východ k mestu Čierna nad Tisou,” priblížila s tým, že pamätný stĺp je aj v Rimavskej Sobote na ZŠ M. Tompu či v cintoríne.
Najbližšie bude tvoriť v remeselníckom tábore na Kokave s deťmi z okresu Lučenec, Fiľakovo a Rimavská Sobota. „Vychovávam a učím vyrezávať deti. Niekto sa potom tomu venuje naďalej a niekomu ostanú spomienky na to, že niečo dobré spravil vlastnou rukou a nevytvoril len čísla a veci v počítači,” podotkla. Okrem vyrezávaných sôch z dreva robí aj sochy z kameňa či odlieva plakety. „Kreslím a maľujem čo ma napadne. Celá naša rodina má na výtvarníctvo talent,” tvrdí Nagyferencová, ktorá pochádza z rodiny s umeleckými koreňmi kde remeslá nie sú cudzie keďže ich otec bol kováčom. Práci so železom a umeleckému kováčstvu sa podľa jej slov naďalej venujú aj mladší z rodiny.
Zdroj: Rimava.sk
