Menu
Štefan Farsang je doktorand v odbore fyzika minerálov na Univerzite v Cambridgei v Spojenom kráľovstve. Geológiu vyštudoval na Univerzite v St Andrews v Škótsku.
Aj keď sa narodil v Banskej Bystrici, detstvo prežil v Rimavskej Sobote, kde navštevoval i základnú školu. Po strednej škole sa rozhodol v štúdiu pokračovať v zahraničí. Má za sebou niekoľko úspešných projektov, stážoval v Lunárnom a planetárnom inštitúte a NASA Johnson Space Center v Houstone, za svoj diplomový projekt o uhlíkatých chondritoch (skupina meteoritov) získal vedecký grant Britskej kráľovskej astronomickej spoločnosti a v roku 2018 si v Melbourne prevzal ocenenie Medzinárodnej mineralogickej spoločnosti, ktoré sa v rámci konferencie spoločnosti organizovanej každé štyri roky udeľuje najviac trom doktorandom.
V rozhovore nám Štefan Farsang prezradil niečo viac o jeho výskumoch, porozprával nám o štúdiu v zahraničí i o jeho ceste na Cambridge.
Článok pokračuje pod reklamou
Kedy ste sa začali zaujímať o mineralógiu? Čo vás na tomto odbore zaujalo?
Vzorky hornín a minerálov z okolitých kameňolomov som začal zbierať už ako dieťa. Zaujala ma rôznorodosť zozbieraných vzoriek a ja som sa o nich chcel dozvedieť viac a viac. Na strednej škole nasledovali projektové súťaže, ako napríklad Stredoškolská odborná činnosť, v rámci ktorých som zrealizoval svoje prvé mini projekty. Z detského hobby sa tak postupne stala profesionálna kariéra.
Čomu sa venujete v súčasnosti?
V súčasnosti sa venujem dvom vedeckým témam. V rámci prvej skúmam minerály meteoritov, ktoré vznikli vďaka aktivite vody, respektíve rôznych vodných roztokov na asteroidoch. Zaujíma ma, akú rolu zohrala voda vo formovaní rôznych telies v počiatočnom štádiu Slnečnej sústavy, ako aj pôvod vody na rôznych asteroidoch a planétach, vrátane našej Zeme. V rámci druhej témy študujem mineralogické procesy odohrávajúce sa vo vysokoteplotných a vysokotlakových podmienkach zemskej kôry a zemského plášťa a dlhodobého vplyvu týchto procesov na vulkanickú aktivitu a klímu našej planéty.
Kde v praxi by sme sa mohli s takýmto výskumom stretnúť?
Veľkým problémom je napríklad skladovanie rádioaktívnych zvyškov jadrového paliva z atómových elektrární. K ich bezpečnému uskladneniu v hlbinách Zeme je nevyhnutné porozumieť stabilite rôznych hornín a minerálov pod vysokoteplotnými a vysokotlakovými podmienkami.
Ako si máme predstaviť priebeh výskumu? Ste zatvorený niekde v laboratóriu, alebo skúmate v teréne?
Robím predovšetkým na experimentoch, takže veľa času trávim v laboratóriách, či už na univerzite alebo na pôde urýchľovačov častíc. V laboratóriu vytvárame vysokoteplotné a vysokotlakové podmienky pomocou takzvaných diamantových ciel, pričom štruktúru materiálov charakterizujeme pomocou röntgenových lúčov generovaných priamo v urýchľovačoch. Po experimentoch nasleduje najzdĺhavejšia časť, ktorou je vyhodnotenie dát pred počítačom. Do terénu chodím predovšetkým s našimi študentmi, a to v rámci ich terénnych cvičení.
Ako dlho sa venujete jednému výskumu a podľa čoho si vyberáte objekty skúmania?
Zvyčajne robím paralelne na troch až štyroch projektoch, pričom každý z nich trvá minimálne dva roky. Pri výbere projektov zohľadňujem dve kritériá, a to či je projekt zaujímavý a či je užitočný pre vedeckú disciplínu.
Čo je možné zistiť vďaka minerálom? Prečo je mineralógia dôležitá?
Produkty vyrobené z hornín a minerálov sú prítomné všade okolo nás. Sklo sa vyrába z kremeňa, plasty z ropy. Na výrobu súčiastok do áut a rôznych elektrických spotrebičov sú zase nevyhnutné rôzne rudné minerály. Dokonca aj v ľudskom tele sa nachádzajú desiatky druhov minerálov. Príkladom je apatit, vďaka ktorému sú naše kosti tvrdé. Bez porozumenia chemických a fyzikálnych vlastností minerálov by bolo veľmi ťažké ich zužitkovať, napríklad navrhovať implantáty do ľudského tela.
„Zvyčajne robím paralelne na troch až štyroch projektoch, pričom každý z nich trvá minimálne dva roky.“
Počas univerzitných štúdií ste sa zúčastnili vedeckej stáže v Lunárnom a planetárnom inštitúte a NASA Johnson Space Center v Houstone, čomu ste sa tam venovali?
Počas desiatich týždňov som pracoval na projekte zaoberajúcom sa kolíznou evolúciou našej Slnečnej sústavy, a to skúmaním antarktického meteoritu, ktorého materské teleso zažilo zrážku s ďalším asteroidom. Okrem práce na projekte som mal možnosť zúčastniť sa rôznych prednášok a navštíviť laboratóriá NASA, napríklad laboratórium zamerané na výskum potravy pre astronautov.
Čo pre vás táto skúsenosť znamenala? Posunula vás niekam?
Určite to bola mimoriadna skúsenosť, ktorá mi dopomohla dostať sa na doktorandské štúdium. Mal som možnosť pracovať pod priamym dohľadom renomovaného vedca, učiť sa, ako sa robí špičkový výskum a používať prístroje, ktoré som dovtedy videl len v učebniciach.
Kam ste chodili na strednú školu a prečo ste išli ďalej študovať do zahraničia?
Na strednú školu som chodil na Gymnázium Hansa Selyeho v Komárne, ktoré je dlhodobo známe kvalitou výučby matematiky a fyziky, ktoré patrili medzi moje obľúbené predmety. Pre zahraničie som sa rozhodol pre väčší potenciál osobnostného ako aj profesionálneho rastu.
Pripravovali ste sa na štúdium v zahraničí už počas strednej školy?
Prihlásiť sa na univerzitu v Spojenom kráľovstve bolo rozhodnutím na poslednú chvíľu. Nakoľko veľa univerzít organizuje osobné pohovory, dobrá znalosť anglického jazyka, vrátane odborných výrazov, je nevyhnutná. Pre uchádzačov o štúdium v zahraničí preto odporúčam návštevu jazykových kurzov a minimálne dva roky pred nástupom skontrolovať priebeh prijímacieho procesu, možnosť získania štipendií ako aj študentských pôžičiek.
Ako sa študuje v zahraničí? Viete to porovnať so štúdiom na Slovensku?
Každý systém aj univerzita má určité špecifiká. Napríklad ja som na Univerzite v St. Andrews nikdy nemal ústne skúšky a pri písomných skúškach sa snažili všetkými prostriedkami zminimalizovať šancu na podvod, preto mi pripadal tamojší systém veľmi transparentný. Najväčší rozdiel je asi v prístupe študentov k štúdiu. Napríklad na Cambridge je ročné školné minimálne 9 000 libier, čo znamená, že prípadné prepadnutie môže študenta vyjsť veľmi draho. Na druhej strane je systém študentských pôžičiek, zatiaľ dostupný aj pre študentov z Európskej únie, veľmi obľúbený a dobre nastavený. V praxi to znamená, že aj študenti z rodín s nižšími príjmami, kam patrí drvivá väčšina študentov zo Slovenska, majú šancu sa sem dostať. Slovenský systém príliš nepoznám, nerád by som preto porovnával.
Predpokladám, že sledujete dianie na Slovensku. Posledné týždne rezonovala téma plagiátorstva a okopírovaných diplomových prác. Myslíte si, že by sa niečo také mohlo stať aj na univerzitách, na ktorých ste pôsobili vy?
Nie je to pravdepodobné. Po prvé, nielen záverečné práce, ale aj obyčajné eseje sú automaticky kontrolované softvérom na kontrolu plagiátorstva. Po druhé, na našej univerzite sú napríklad všetky dizertačné práce hneď po odovzdaní nahraté do verejne dostupného elektronického systému. Po tretie, akademici aj študenti si uvedomujú, že nečestné správanie by bolo ich posledným krokom na pôde prestížnej univerzity, ktorá si zašpiniť svoje dobré meno kvôli lenivosti nejakého študenta len tak nenechá.
Ako sa vám podarilo dostať sa na Cambridge? Ako vyzerá štúdium na tejto prestížnej univerzite?
Myslím si, že rozhodujúce bolo moje detstvo. Mal som veľké šťastie na rodičov, ktorí mi ako malému chlapcovi kupovali knižky namiesto videohier, a na inšpiratívnych učiteľov, ktorí ma pripravovali na rôzne súťaže nad rámec svojej pracovnej doby. Akonáhle natrafíte na dobrého trénera, potom je to už len na vašej vytrvalosti, kam to dotiahnete. Samozrejme, dobré študijné výsledky z univerzity, dobrá znalosť odboru aj jazyka a skúsenosti s výskumom boli nevyhnutné. Doktorandské štúdium na univerzite v Cambridge je v celku náročné, ja osobne pracujem 50 až 60 hodín týždenne. Štúdium zahrňuje plánovanie projektov, experimenty, spracovanie dát, písanie vedeckých článkov, prezentáciu výsledkov na vedeckých konferenciách a výučba, či už v rámci laboratórnych a terénnych cvičení alebo v malých skupinkách, tzv. supervisions alebo tutorials, ktoré sú typické pre Cambridge a Oxford.
Na ktorý váš projekt, výskum ste zatiaľ najviac pyšný? Čo sa vám podarilo zistiť?
Najviac sa mi páčil projekt zameraný na stabilitu karbonátových minerálov hlboko v podzemí, a to kvôli náročnosti experimentov. Veľmi zjednodušene, podarilo sa nám zistiť, že väčšina karbonátov smerujúca do podzemia v rámci subdukcie sa rozpustí vo vodných roztokoch. Rozpustený oxid uhličitý sa vo forme vulkanických plynov následne dostane do našej atmosféry, kde prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Plánujete sa niekedy vrátiť na Slovensko, alebo chcete žiť v zahraničí?
V najbližších rokoch plánujem zostať v zahraničí a nadobudnúť ďalšie skúsenosti. Časom by som sa veľmi rád vrátil na Slovensko, no uvažovať o návrate do akademického prostredia, kde sa za pár kilogramov klobásy dajú kúpiť výsledky vysokoškolských skúšok, za niečo hodnotnejšie aj hocijaký titul a kde celé grantové schémy musia byť kvôli korupčným škandálom zrušené, je ťažké. Na druhej strane, aj vďaka medzinárodným grantom, vidieť viac a viac špičkových laboratórií otvorených aj na Slovensku. Pevne verím, že tento trend bude pokračovať.
Zdroj: Rimava.sk, Foto: archív Š. Farsang
