Menu
Vzťah ku zvieratám má Bea Jagošová už od malička. Najskôr pravidelne ako dobrovoľníčka navštevovala útulok v Lučenci. Neskôr sa začala zaujímať o karanténnu stanicu vo Fiľakove. Koncom roka 2011 založila Občianske združenie Šťastné labky, čím dala nádej na život všetkým opusteným psíkom v meste, ktorých dovtedy, ak sa im nepodarilo nájsť si nový domov, do dvoch týždňov utratili.
Od augusta 2014 OZ Šťastné labky prevádzkuje vo Fiľakove útulok, v ktorom si momentálne domov našla približne šesťdesiatka psov. V rozhovore nám predsedníčka združenia Bea Jagošová prezradila napríklad to, ako vyzerá práca v útulku, v akom stave psíkov prijímajú a prečo musia ísť na kastráciu, podľa čoho im dávajú mená a či si ich všetky aj pamätá.
Je to vaša práca na plný úväzok, ale sa útulku venujete vo voľnom čase?
Najskôr som sa tomu venovala len vo voľnom čase. Lenže tých povinností pribúdalo a už nie je možné, že by som sa zamestnala aj niekde inde. Snažíme sa zamestnať cez projekty v útulku, keďže združenie nemá financie na to, aby niekoho zamestnávalo, takže to riešime cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávame tak mňa aj ostatných zamestnancov. Momentálne máme ešte ďalších troch ľudí, jedného na báze dobrovoľníctva a dvoch cez projekty.
Článok pokračuje pod reklamou
Čo ste robili predtým, než ste sa naplno začali venovať útulku?
Mám vyštudovanú obchodnú akadémiu. Pracovala som aj v lekárni, istú dobu som bola i v zahraničí. Napokon som však ostala tu. Môžem povedať, že teraz robím to, čo mám rada a mám k tomu blízko. Som spokojnejšia, aj keď je to veľká zodpovednosť.
Ako vyzerá jeden deň v útulku?
Začíname už skoro ráno, medzi siedmou až ôsmou prichádzame do útulku. Postupne púšťame psíkov do výbehov a venčíme ich. V priebehu celého dňa do približne tretej či štvrtej sa striedajú a kŕmia, čistia a ošetrujú. V útulku máme okolo šesťdesiat psíkov a v dočasných opaterách asi ďalších desať až pätnásť psíkov.
Ako funguje dočasná opatera?
Opateru hľadáme dospelým psíkom aj šteniatkam. Snažíme sa vždy ľuďom podľa podmienok, ktoré majú, nájsť vhodného psíka. Zohľadňujeme napríklad to, či bývajú v byte, alebo v dome, či majú deti, sú športovo založení alebo či sú to starší ľudia. Psíkom zabezpečíme veterinárnu starostlivosť i krmivo. Ľudia sa nám o psíka starajú na nejakú dobu, bežne sú to dva-tri týždne a viac. Podľa toho, ako môžu pomôcť. Je to pre nás veľmi prínosné. Keď dáme psíka do dočasnej opatery, tak sa nám uvoľní miesto v útulku pre ďalšieho psíka, ktorý čaká na to miesto. Opatrovateľom môže byť viac-menej hocikto, musí mať len pozitívny vzťah ku zvieratkám a dôležitá je komunikácia s útulkom napríklad v prípade, že by mal psík nejaké zdravotné komplikácie.
Stalo sa vám už, že niekto psíka najskôr dočasne opatroval, a potom si ho aj adoptoval?
Áno, toto sa nám už stalo viackrát. Na jednej strane sme aj radi, no na druhej aj nie. Tých dočasných miest je strašne málo a takto o ne prichádzame.
Akých psíkov máte momentálne v útulku?
Prevažne sú to psíky väčšieho vzrastu, stredné až veľké psy. Ale dostávajú sa do útulku aj tie menšieho vzrastu, rôzne krížence, a to väčšinou krížence nemeckých ovčiakov. Je to však rôzne, prichádzajú aj šteniatka.
Odkiaľ k vám psíky prichádzajú? Odchytávate ich, alebo ich k vám prinesú aj majitelia?
Žiaľ, veľakrát sa stane, že psíka odchytíme na ulici alebo sú veľmi často vyhodené z auta, čo je už podľa nového zákona aj trestné. Ľudia to, žiaľ, aj tak robia. Psíky sa k nám z rôznych dôvodov dostávajú aj od vlastných majiteľov. Problémom je napríklad to, že si vyberú nevhodné plemeno, s ktorým nemajú skúsenosti, a potom mu nevedia poskytnúť to, čo potrebuje. Následne sa ho zbavia. Máme zazmluvnené okolité mestá a obce, ktoré majú problém s túlavými alebo premnoženými psíkmi a riešime teda aj ich. Je to Fiľakovo i okolie a okres Rimavská Sobota, nakoľko Rimavská Sobota má len malú karanténu, kde sa dá umiestniť len päť psíkov. Drvivá väčšina psíkov, ktoré prijímame, je z ulice.
V akom stave k vám prídu?
Pokiaľ sú to psíky z ulice, tak sú väčšinou zablšené, majú vnútorné aj vonkajšie parazity. Niektoré k nám v takom stave prídu aj od nezodpovedných majiteľov. Niektoré majú aj rôzne staršie i čerstvé zranenia, napríklad po zrážke s autom. Stane sa, že sa nájde psík, ktorý bol vyhodený z auta a ešte aj utrpí nejakú zrážku s ďalším autom. Sú zranené, niektoré aj týrané.
Chodievate do niektorých lokalít aj na odchyt či odber psíka, ktorý žije v zlých podmienkach?
Keď je nahlásený nejaký podnet ohľadom týrania, tak spolupracujeme s Regionálnou veterinárnou správou. Sú však aj prípady, keď ľudia niečo nahlásia a majiteľ sa sám psíka vzdá, lebo nemá na jeho chov podmienky – psík nie je začipovaný ani ošetrený. Stáva sa, že podnety riešime aj s políciou. Mali sme napríklad jeden prípad, keď bol psík nájdený s obrovskou ranou na hlavičke. Bol udretý sekerou alebo niečím podobným. Mal roztrieštenú lebku. Potom sme sa dozvedeli, že ten psík bol napadnutý ľuďmi, že ho chceli usmrtiť. Nepodarilo sa im to. Podali sme podnet na políciu kvôli týraniu zvierat, ale páchateľov sa nepodarilo vypátrať.
Toto bol najhorší prípad, s akým ste sa stretli?
Žiaľ, niekedy je to také, že si myslíte, že od tohto už nič horšie nepríde a následne prijmeme ešte horší prípad. Stalo sa, že sme prijali psíka, ktorému psychicky chorý syn v rómskej rodine zlomil predné labky. Bolo to asi štvormesačné šteniatko. Dali sme mu nôžky operovať, našťastie, žije plnohodnotným životom. Má rodinku v Brne, veľmi zodpovednú.
Predpokladám teda, že veterinárna starostlivosť tvorí najväčšie položky vo vašom rozpočte. Je to tak?
Áno. Financujeme to z príspevkov a snažíme sa od ľudí získať dve percentá z dane. Je to škoda, keď to prepadne štátu. Cez rok fungujeme z toho. Robíme aj nejaké zbierky, akcie, sem-tam máme nejaký infostánok alebo nejakú akciu v útulku. Aj vtedy môžu ľudia prispieť. Niekedy však máme aj ťažšie obdobia a sme v úzkych, lebo tie náklady prevyšujú príjmy. Pri tomto počte psíkov je útulok náročné prevádzkovať. Starostlivosť o šteniatka je nákladnejšia. Potrebuje prejsť očkovaniami a ošetreniami. Dospelého psíka zas musíme zbaviť vonkajších a vnútorných parazitov. Prejde očkovaním, čipovaním a kastráciou, keď je potrebná operácia, náklady sa navyšujú. Bežne, keď prijmeme psíka, jeho základné ošetrenie nás vyjde na približne sto eur a viac. Napríklad sme prijali psíka, ktorý kríval. Na röntgene zistili, že má problémy s kĺbmi, bola nasadená liečba. Čakáme, či sa to zlepší, je však možné, že sa mu v tele rozširuje rakovina. Niekedy príde psík, ktorý vyzerá zdravo, no potom sa zistí, že má napríklad v tele broky.
Prečo musia ísť na kastráciu?
Kastrácia je veľmi dôležitá najmä kvôli tomu, že zamedzíme ďalšiemu rozmnožovaniu. Psíky idú od nás na adopciu len po kastrácii. Zabezpečujeme si to sami. Je to dobré aj zo zdravotného hľadiska, ale hlavne kvôli počtu premnožených a túlavých zvierat na uliciach, ale aj u majiteľov. Napríklad sa stáva, že ľudia majú psíka na dvore, narodia sa im šteniatka. Potom sa ich nejakým spôsobom zbavia. Je to zákrok, ktorý psík absolvuje raz za život a majiteľ s ním má potom pokoj. Nevznikajú ďalšie a ďalšie šteniatka. Veľakrát sa nám stáva, že nájdeme ešte slepé vyhodené šteniatka. V kontajneri, v taške, pri ceste. Keby si majitelia dali tú sučku sterilizovať, tak by nemali takýto problém a nemuseli by sa šteniatok takýmto spôsobom zbavovať. Alebo ich topiť. Aj v našom meste i v okolitých dedinách robíme kastračné programy. Sústreďujeme sa najmä na tie problémové časti, kde žijú sociálne slabší ľudia a je tam najväčší výskyt psíkov. Kastrujeme na naše náklady.
Stále platí, že najviac opustených psíkov je po Vianociach?
Hmm, my to pociťujeme skôr pred letnými mesiacmi. Psíky ku nám prichádzajú priebežne, keď sa niečo uvoľní, za pár dní sme zas plní. Máme veľa čakateľov. Sú to psíky z karantény alebo od majiteľov. My sa snažíme takým nešťastným predvianočným adopciám vyhnúť.
Stalo sa už, že niekto si chcel adoptovať psíka, no odišiel s prázdnymi rukami?
Áno. Psíka nedáme hocikomu. Psíky sa k nám veľakrát dostanú zo zlých podmienok. Stane sa, že prídu ľudia, ktorí chcú psíka len na stráženie alebo si ho chcú priviazať ako nejaký zvonček. Snažíme sa im vysvetliť, že pre nás je dôležité, aby sme psíka nedali do ešte horších podmienok, než z akých prišiel. Chceme, aby mal ten psík kontakt s ľuďmi.
„Stane sa, že si psík nájde domov po roku či dvoch. Sú aj prípady, keď sa len čaká, kedy uplynie karanténna doba. Máme však aj psíka, ktorý je u nás, žiaľ, už piaty rok.“
Aký je váš názor na „množiarne“ psíkov?
Smutne musím skonštatovať, že v našom regióne je väčší záujem sa psíka zbaviť, než si nejakého adoptovať. Ľudia podporujú bezpapierové chovy. Je rozdiel, či si kúpia psíka s rodokmeňom z riadnych chovných staníc, alebo z bezpapierového chovu cez inzerát, len aby mohli povedať, že majú čivavku, yorkšíra, huskyho. Vôbec však tým plemenám nerozumejú, nevedia, čo potrebujú. S tým nesúhlasíme. Útulky majú kopec povinností s odchytmi či s registráciami a takýto ľudia nemajú žiadne povinnosti. Aj štát krátia o dane a tvária sa, že je všetko v poriadku.
Prečo by si podľa vás mali ľudia radšej psíka adoptovať?
Hovorí sa, že psíky z útulkov sú vďačnejšie. Je to aj pravda. Ten psík sa dá podľa povahy nastaviť do vhodného domova. V minulosti sa nám stalo, že pani chcela psíka k deťom. Bola športovo založená a bývala v byte. Chcela labradora, lebo počula, že je to vhodné plemeno k deťom. Nakoniec prišla osobne a ponúkla som je iné plemeno, bol to kríženec staforda. Prežila tam však len dva roky, kvôli rodinným problémom ju vrátili. Chvalabohu, sa potom psík dostal na ešte lepšie miesto.
Nemáte niekedy strach, že na vás nejaký pes zaútočí? Stalo sa to už u vás v útulku?
Ešte sa to nestalo. Pristupujeme k nemu podľa toho, ako sa ten psík správa. Dáme mu priestor. Stane sa, že k nám prídu bojazlivejšie aj agresívnejšie psíky. Ale každý z nich len potrebuje vhodnú starostlivosť, dostatok času a pochopenia. Ešte sa nám nestalo, že by sa k nám dostal nejaký psík, s ktorým by sme si neporadili a nemohol by ostať v útulku. Psíky u nás neutrácame a z takýchto dôvodov už vôbec nie. Sú u nás, kým im nenájdeme domov.
Ako dlho trvá, kým si psík nájde nový domov?
Je to rôzne, závisí to od povahy, typu či charakteru psíka. Stane sa, že si nájde domov po roku či dvoch. Sú aj prípady, keď sa len čaká, kedy uplynie karanténna doba, zakladáme si na tom, aby od nás psík odišiel zdravý. A hneď potom ide do novej rodiny. Máme však aj psíka, ktorý je u nás, žiaľ, už piaty rok.
Posielate psíkov na adopcie aj do zahraničia?
Áno. Spolupracujeme so zahraničnými organizáciami v Rakúsku a v Nemecku, ktoré nám pomáhajú s umiestnením psíkov. Psíky sa inzerujú aj tam a hľadajú sa im domovy. Keď sa nazbiera nejaký počet psíkov na prevoz, tak sa s nimi cestuje. Musia mať na to pripravené papiere, cestujú oficiálne. Potom zodpovednosť za psíkov preberajú oni. Kebyže sme nemali takúto pomoc, tak nevieme prijať toľko psíkov, koľko prijímame.
Teraz je u vás približne šesťdesiat psíkov. Podľa čoho im dávate mená? Visí u vás nejaký psí kalendár?
Niekedy príde psík a hneď vieme, ako sa bude volať. Ale áno, niekedy si musíme otvoriť takýto kalendár, lebo tých psíkov je toľko, že nám už trošičku aj dochádza fantázia. Keď prídu psíky od majiteľov a pochádzajú zo zlých podmienok, tak vtedy väčšinou meníme meno. Pokiaľ však z nejakých rodinných dôvodov musí opustiť domov a celé roky počúva na to meno, tak ho nemeníme. Teraz k nám napríklad prišla sedem ročná fenka, ktorá na svoje meno počúva.
Aj si všetky tie mená pamätáte?
No, všetky nie. Väčšinu však áno. Pamätám si niektorých psíkov aj z predchádzajúcich rokov. Niektoré utkvejú v pamäti, niečo sa s nimi spája. Zážitok, príhoda z útulku. Človek jednoducho nezabudne.
Ako môžu ľudia útulku pomôcť? Môžu prísť napríklad psíkov aj venčiť?
Útulok je pre verejnosť otvorený každý deň okrem nedele. Od pondelka do piatka v čase od 10:00 do 13:00, v sobotu od 11:00 do 13:00. V tomto čase sa môžu prísť pozrieť na psíkov a vyvenčiť ich, pokiaľ majú záujem. Na našej webstránke je aktuálna ponuka. Najpotrebnejšie je pre nás krmivo. Snažíme sa ich kŕmiť tou strednou triedou, kvalitnejším krmivkom. Je možné ho kúpiť a priniesť, alebo ho objednať, ponúkajú nám doručenie zdarma. Samozrejme, pomôžu aj financie, útulok prevádzkujeme ako občianske združenie bez podpory mesta.
Radi by ste útulok postavili aj v Rimavskej Sobote. V akej fáze momentálne ste?
Momentálne čakáme na vyjadrenie mesta. Žiadali sme o súhlasné stanovisko, povolenie na výstavbu na pozemku, ktorý máme vybratý na Košickej ceste oproti čerpacej stanice. Ešte sme ho nekúpili, nemôžeme ho kúpiť, kým nebudeme mať súhlasné stanovisko, aby sme ho nekúpili zbytočne. Veríme, že to stanovisko bude súhlasné a budeme môcť tieto naše aktivity rozbehnúť a zlepšiť psíkom podmienky.
V čom by pomohla výstavba nového útulku? Koľko psíkov prijímate z okresu Rimavská Sobota?
Ročne prijmeme odhadom okolo 500 psíkov, z toho polovica je určite z Rimavskej Soboty a okolia. Navýšili by sa kapacity. Veľakrát zápasíme s tým, že sme preplnení a nevieme, kam psíka dať. Toto je veľmi častý problém. Potrebujeme ďalšie priestory. Boli by sme radi, keby to vyšlo a keby sme vedeli spolupracovať s mestom Rimavská Sobota, ktoré by malo byť nápomocné, lebo je to aj v ich záujme.
Máte doma vlastných psíkov?
Pravdaže. Dvoch mám z útulku a aj doma u rodičov máme dvoch útulkáčov. Moja maminka sa zároveň stará o šesť ešte slepých šteniatok, ktoré sme prijali do útulku, keď mali asi desať dní. Máme veselo.
Čo by si podľa vás mali ľudia uvedomiť predtým, než si do svojej rodiny zaobstarajú psa?
Treba si uvedomiť najmä to, že je to záväzok na desať a viac rokov. Mať psíka je aj finančná záťaž, môže sa stať, že bude potrebovať nejaký vážnejší veterinárny zákrok. Treba myslieť aj na to a uvedomiť si, že nebude stále šteniatkom. Zrazu psík vyrastie a povedia si, že sa ho treba zbaviť, lebo na neho nikto nemá čas. Potom sú útulky preplnené. Psík potrebuje čas, starostlivosť, pohladenia aj lásku.
Zdroj: Rimava.sk, Foto: archív Bea Jagošová
