Nie každá muzika vie zahrať dychové skladby, ale dychovka dokáže zahrať všetko

V sobotu, 8. novembra, v rimavskosobotskom dome kultúry oslavovala svoje 50-te výročie dychová hudba Sobotienka. Dychovka je známa nielen z jarmokov a Dní mesta Rimavská Sobota, na Gemeri a Malohonte, ale  poznajú ju aj na najvýznamnejších festivaloch dychových hudieb v Česku a v Maďarsku. Na pódiu sa vystriedalo veľké množstvo gratulantov z Rimavskej Soboty, Tisovca, Revúcej a Hnúšte. Morálne ocenenie muzikantom Sobotienky odovzdal riaditeľ MsKS Ľubomír Šárik.

V slávnostný večer si zahralo takmer 30 muzikantov pod taktovkou Tibora Lévayho st., ktorý v Sobotienke diriguje 33 rokov. „Dychovka je jeho osudom, najväčším zážitkom pre neho bola udalosť, keď na prestížnom festivale dychových hudieb Kmochov Kolín dirigoval obrovský orchester zložený takmer z tridsiatich dychových hudieb  a l860 členov,“ vyjadril sa Šárik. Na sobotňajšom koncerte vystúpil spevácky zbor Blaha Lujza a rimavskosobotské vokálne kvarteto.

“Chceli sme ukázať, že dychovka vie zahrať skladby a žáner, ktoré hrajú aj symfonické orchestre, možnože ľudové kapely a iné,” povedal pre Rimava.sk organizačný vedúci Sobotienky Pavel Piliarik, podľa ktorého Sobotienka už nie je klasická dychovka. “Už sme malý dychový orchester, lebo sme mali nástrojové obsadenie také, ako by malo byť. Okrem tradičných dychových nástrojov tam boli obsadené flauty a saxafón,” vyjadril sa Piliarik.

Ako poznamenal, na tieto nástroje hrajú tri dievčatá. “Ich príchod pred pár mesiacmi bol oživením. Ako po nástrojovom obsadení, sú aj okrášlením a skultúrnením dychovky,” uviedol kapelník Sobotienky Piliarik, ktorý si pochvaľoval päťdesiatiny Sobotienky. “Oslava naplnila naše očakávania. Účasť bola pekná, aj keď sála nebola preplnená. Naplnenosť sály však nahradil spontánny potlesk a ďakovačky,” podotkol.

Podľa Piliarika bol repertoár na slávnostnom koncerte rozdelený na niekoľko častí. V prvej sa hrali klasické skladby z počiatkov vzniku: tango - La Paloma, polka - Hrá kapela, valčík - Breza, polka - A Tie naše Tatry, ktorá bola reprezentačnou skladbou mesta na medzinárodnom festivale dychových hudieb v maďarskom Sikósi. Stredná časť bola tanečná, ktorú poväčšinou upravil dirigent Tibor Lévay st., ako - Ramon, Bye-Bye blue, a  filmové melódie Kde pak ty ptáčku hnízdo máš. Záver patril skladbám, ktoré sa hrajú na celom svete a v muzikáloch.  My Fair Lady, Cudzinec na nábreží, talianska ľudová Santa Lucia v novej úprave. Jednou z najdlhších bola podľa Piliarika približne 15 min. ouvertúra – zmes skladieb pod názvom Naše Tatry, kde sú zosumarizované ľudové piesne, prednesové i rytmické z celého Slovenska. Ako prídavok sa hral typický rimavskosobotský čardáš Legsiebb város Batyi – Najkrajšie mesto Rimavská Sobota. V závere koncertu odzneli niektoré skladby spievané spoločne po slovensky aj maďarsky, čo  rozospievalo aj divákov pri potlesku.

Sobotienka má bohatý archív upravených aj vlastných skladieb a inšpiráciu hľadajú aj na internete. Časť aktívnych muzikantov Sobotienky študuje na vysokej škole, alebo pracuje v Čechách. “Na oslavu sa podarilo prísť jednému vysokoškolákovi a dokonca prišiel aj kolega z Írska, ktorému vyšla dovolenka,” povedal Piliarik, ktorý sa pri takomto dobrom obsadení a dobrom repertoári nebráni myšlienke nahrať CD. “Myslím si, že by bolo načase, lebo treba zanechať niečo trvalé. Sú síce zvukové a video záznamy, to nie je to, čo by bolo na tom CD.  Keď koncertujeme, ľudia si ho od nás pýtajú,” uviedol.

Jedným z najvýznamnejších úspechov Sobotienky bolo účinkovanie na najväčšom Československom festivale dychových hudieb Kmochov Kolín, kde účinkovali štyrikrát a raz na najväčšom festivale v maďarskom Sikolósi. Pravidelne sa zúčastňujú na regionálnych prehliadkach a zúčastnili sa aj krajskej prehliadky hudieb v Kováčovej.

Zdroj: Rimava.sk, video: TV LocAll