Menu
Ján Fabula bol v Tisovci krčmárom a okrem tejto živnosti vlastnil aj utešené stádo oviec. Nemal toľko času, aby sa dokázal o všetko sám postarať, a tak mu ovečky opatroval skúsený bača Andrej Koszka, ktorý bol tiež z Tisovca.
Podvečer dňa 18. novembra 1883 Andrej Koszka nachoval ovečky, zavrel ich v maštali a on sám vyliezol po rebríku na povalu. Vyzliekol sa do spodnej bielizne, zaľahol do voňavého sena a prikryl sa kabanicou. Za krátku chvíľu už spal tvrdým spánkom zrobeného človeka. Tesne pred polnocou sa náhle zobudil, jeho odpočinok prerušil zvuk zvonca. Chvíľu načúval, všade bolo ticho a tak si myslel, že sa mu to len zdalo. Vzápätí sa opäť ozvalo cinkanie zvonca na krku ovce a stádo začalo byť nepokojné.
Článok pokračuje pod reklamou
Ani sa neobliekal, len zišiel dole po rebríku zistiť, že čo sa to medzi ovečkami deje. V tme uvidel siluetu človeka, ktorá sa pokúšala odvliecť jednu ovečku. Rozbehol sa zlodejom a dokonale ho prekvapil. Jednou rukou chytil ruku zlodeja a druhou oblapil okolo krku ovcu. Zlodej reagoval tiež rýchlo, vo voľnej ruke mal sekeru a tou zaťal bačovi priamo do hlavy. Koszka nebol žiadne „fifipierko“ úder sekerou ho síce chvíľkovo ochromil a krv sa mu rinula po tvári, ale ten úder ustál na nohách. Zlodej mal na krku uviazanú šatku a tú Koszka zachytil a skrútil v ruke. Chvíľu stáli obaja na nohách a pasovali sa. Potom spoločne spadli na zem a Koszka mal to šťastie, že sa ocitol na vrchu. Cítil, že zlodej pod ním je tiež mocným chlapom a na ňom sa začali prejavovať následky po údere sekerou do hlavy. Ešte viac pritiahol šatku a nočným tichom sa nieslo jeho volanie o pomoc. Na miesto zápasu pribehol Ján Csipka a Karolína Baloghová. Csipka sa neodvážil zasiahnuť do pasovačky, a tak poslal Baloghovú, aby urýchlene zavolala gazdu Fabulu. Dvojica zatiaľ zápasila a už to vyzeralo tak, že zlodej sa dostane zo zovretia. Neďaleko ležala sekera, ktorú už raz bola použitá a teraz hrozilo, že sa opäť dostane do nepovolaných rúk. Koszka napol všetky svoje sily, aby si život ratoval a pritiahol šatku na krku zlodeja.
S Jánom Fabulom sa dostavilo viac dedinčanov a až vtedy Andrej Koszka uvoľnil zovretie šatky na krku zlodeja. Pri svetle fakieľ ľudia zistili, že ležiaci na zemi je známy zlodej Ján Brednyánka. Ležal na zemi a nehýbal sa, ako po chvíli vysvitlo, jeho duša už putovala pravdepodobne na temné miesta. Na miesto činu sa dostavili žandári a vyšetrujúci sudca nariadil súdnu pitvu. Podľa pitevnej správy smrť Jána Brednyánku spôsobilo uškrtenie.
Vyšetrovanie celého prípadu sa vlieklo a trvalo dva celé roky. Dňa 19 novembra 1885 sa Andrej Koszka postavil pred senát kráľovského súdu v Rimavskej Sobote. Kráľovský podprokurátor žiadal súd, aby bol Koszka uznaný za vinného pre trestný čin úmyselnej vraždy.
Súd mal celý prípad dokonale naštudovaný a pre Andreja Koszku vyniesol oslobodzujúci rozsudok. V zdôvodnení sa uvádzalo, že: „Obžalovaný neprekročil hranice nutnej sebaobrany. Ján Brednyánka chcel ukradnúť ovcu, ktorá patrila gazdovi obžalovaného. Sám sa pokúsil páchateľa krádeže zastaviť a zachrániť ovcu, pričom utŕžil úder sekery do hlavy. Šatku na krku páchateľa priťahoval preto, aby sa ten nevedel vyslobodiť a v zápasení dostať do výhodnejšej pozície. Andrej Koszka preukázateľne volal o pomoc, ktorú hneď nedostal. Keďže bola hrozba, že Ján Brednyánka by sa mohol dostať opäť k svojej sekere, Koszka viac pritiahol šatku na jeho krku, lebo jemu samotnému následkom zranenia hlavy dochádzali sily. Za to, že Ján Brednyánka napokon zomrel nie je možné viniť Andreja Koszku, ktorý v tom súboji bojoval o svoj vlastný život“.
Zdroj:
Gömör – Kishont zo dňa 22.11.1885
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
