Menu
Generál Juraj Kmeť nemal ani minimálnu vedomosť o dohode mocností ohľadom hradu Kars, a tak bránil zverený hrad ako lev a s krvavými hlavami hnal preč spod hradu útočníkov. Cárske vojská počas nepretržitých útokov mali viac tisícové straty na životoch.
23. septembra zaútočili na hrad tri cárske divízie, boj bol nemilosrdný, cárskym vojskám sa podarilo zdolať prvé pásmo opevnenia, ale tu našli na všetko odhodlaných obrancov, ktorí odvracali útok za útokom. Generál Kmeť delami a horskými jednotkami dokazoval divy. Cárske vojská sa dali na ústup a na skalných útesoch hradu zanechali 6.300 mŕtvych vojakov. Lenže, osmanské vojsko nemalo síl na to, aby prenasledovali cárske vojská, a nemohli si dovoliť výpad z hradu, a tak ostávali stále v obkľúčení.
Článok pokračuje pod reklamou
Obrancovia hradu naďalej hrdinsky bránili hrad a cárske vojská si s ním nedokázali poradiť. Európska diplomacia bola podráždená, že musí na Kryme zadržiavať svoje vojská, pričom už dávno mohol byť uzavretý mier. Na koniec proti hrdinským obrancom zasiahol najhorší nepriateľ, a to hlad. Nemožnosť dopraviť do hradu zásoby spôsobila, že obrancom dochádzali sily. O otrasnom obraze písali viacerí, ktorí prežili tieto boje, a tak sa obliehaný hrad 27. novembra 1855 konečne vzdal.
Ale nevzdal sa Juraj Kmeť alias Ismail paša, ktorého už dopredu cárske vojsko odsúdilo na smrť, v lepšom prípade na vyhnanstvo na Sibíri. Keď sa rozhodovalo o vydaní hradu počas veterného večera, pozbieral tých pár koní, čo zostalo a spolu s na všetko odhodlanými druhmi, medzi ktorými bol aj bývalý plukovník uhorskej domobrany Jozef Kollman, teraz pod menom Fazli bej, ktorý sa neskôr stal slávnym plukovníkom pod vedením Garibaldiho, a tam aj padol na Sicílii. Nuž, tak družina okolo generála Juraja Kmeťa urobila zúfalý výpad, podarilo sa im v nočných hodinách prekvapiť cárske vojsko a preraziť cez obkľúčenie.
Sultán ho prijal s veľkým vyznamenaním a opásal ho aj čestným mečom, ktorý sa teraz nachádza v Maďarskom národnom múzeu a na počesť hrdinských obrancov hradu dal vyraziť pamätné mince a medaily.
Juraj Kmeť po uzavretí Parížskeho mieru ostal v tureckých službách. Potom však odišiel do výslužby ako generál, poberajúc od sultána dôchodok, a vrátil sa späť do Anglicka, kde sa usadil v Londýne. Tam sa venoval písaniu pamätí z udalostí v malej Ázii a samozrejme obrane hradu Kars. Toto dielo je uznané ako majstrovská odborná vojenská publikácia. Vydaná bola pod názvom: „A Narattive of the Defence of Kars on 29. september 1855“.
Článok pokračuje pod reklamou
25. júna 1865 v Londýne Juraj Kmeť na zápalové ochorenie chrbtice umiera. Bol pri ňom jeho priateľ János Jáczint Rónay (v roku 1867 prednášal v Rimavskej Sobote na zhromaždení uhorských lekárov a prírodovedcov). On informoval o úmrtí telegraficky jeho brata Pavla, žijúceho v Debrecíne. Dostavili sa aj jeho ďalší priatelia, spolubojovníci, ktorí začali pripravovať pohreb. Vyslanec z osmanskej Veľkej porty oznamoval, že bez ohľadu na to, či bude Paša Ismail pochovaný v Southamptone na mohamedánskom cintoríne alebo na niektorom z kresťanských cintorínov v Londýne, tak mu sultán dá postaviť dôstojný pomník.
Sultán svoje slovo dodržal a dal nad hrob postaviť obelisk zo škótskeho aberdénskeho ružového granitu. Obelisk stál 120 funtov šterlingov a na jeho štyroch stenách sa skveli nápisy v maďarčine, latinčine, angličtine a pripravoval sa aj turecký text. Bolo tam napísané: Tento pomník je pre generála Juraja Kmeťa, východným menom Paša Ismail. Pre jeho žiariace zásluhy a ako uznanie ho dala postaviť Jeho výsosť, Osmanský Sultán.
V osmanskej ríši hrdinský obranca hradu Kars a v Uhorsku počas rokov 1848 – 1849 jeden z významných veliteľov. Narodil sa vo Vyšnej Pokoradzi v Gemerskej župe 24. mája 1813. Zomrel v Londýne 25. apríla 1865.
