Menu
Už je tomu rok, čo do našich slovníkov pribudlo nové slovné spojenie – covid-19. Spočiatku len zriedka používaný výraz je v týchto dňoch skloňovaný v každej oblasti nášho bytia. Zasiahol našu prácu i osobný život. Votrel sa aj do našej psychiky, kde taktiež narobil škody.
Osobitnou skupinou ľudí, ktorú pandémia vytrhla z ich bežných životov, sú žiaci a študenti. Podľa psychologičky Marioly Jančiovej, ktorá momentálne pracuje ako školská psychologička na Gymnáziu Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium v Rimavskej Sobote, môže mať dlhodobé odlúčenie od rovesníkov negatívny vplyv na ich psychické zdravie. Dlhé hodiny za počítačom zas podľa nej môžu viesť k závislosti od internetu.
To, s akými problémami sa už niekoľko mesiacov žiaci stretávajú, ako rozpoznať, že niekto trpí úzkosťami alebo či pandémiu prežívajú inak introverti a extroverti, prezradila Mariola Jančiová v rozhovore.
S akými problémami sa na vás študenti momentálne najčastejšie obracajú?
Samozrejme, nie všetky ich problémy súvisia so súčasnou situáciou, obracajú sa na mňa s bežnými problémami, ktoré sa týkajú vzťahov – či už v rámci triedy alebo rodiny, taktiež s viacerými riešim výber ich budúceho povolania a sú aj takí, ktorí len majú potrebu sa porozprávať o všetkom, čo momentálne prežívajú. Ale taktiež sa na mňa obracajú aj s problémami, ktoré vyplývajú z celkovej situácie s pandémiou, čiže napr. pocity úzkosti a strachu.
"Pracujem siedmy rok. Toto je moje tretie zamestnanie. Predtým som pracovala na ZŠ Teplý Vrch a v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rimavskej Sobote," povedala psychologička o svojich skúsenostiach.
Aké sú vaše rady a odporúčania na tieto problémy?
To pochopiteľne závisí od daného problému, niekomu stačí len to, že sa spolu o všetkom porozprávame, že sa ho spýtam na to, ako sa má, ako sa cíti a ako zvláda danú situáciu. S inými zase hľadáme príčinu ich vnútorných pocitov a následne sa snažíme nájsť spoločné riešenie. Čo sa týka pandemickej situácie ako takej, určite im odporúčam, aby sa snažili zamerať na niečo pozitívne v ich živote, keďže momentálne sme neustále vystavení negatívnym správam z každej strany.
Článok pokračuje pod reklamou
Stúpol počas pandémie počet žiakov, ktorí od vás chcú nejakú radu alebo aby ste si ich vypočuli? Alebo sa viacej uzavreli do seba?
Na toto nedokážem odpovedať objektívne, vzhľadom na to, že na našej škole pracujem len od októbra. Samozrejme, ovplyvňuje to aj fakt, že hneď na to sa zatvorili školy, čiže s väčšinou študentov som nemala možnosť zoznámiť sa osobne, ale len v online priestore, kde sa ten vzťah medzi psychológom a klientom vytvára ťažšie, ale postupne sa ich na mňa obracia stále viac.
Pandémia doma zatvorila žiakov spolu s rodičmi, ktorí majú home office. Má to podľa vašich skúseností vplyv na vzťahy medzi nimi?
Určite áno. Nikto z nás nebol na niečo takéto zvyknutý a ani pripravený, všetci sa počas pandémie učíme istým spôsobom fungovať a prispôsobiť sa danej situácii. Zrazu nastali situácie, keď skoro celá rodina je doma, trávia spolu oveľa viac času, musia sa jeden druhému prispôsobovať a nie každý to zvláda rovnako ľahko a z toho potom môže vznikať medzi jednotlivými členmi v domácnosti isté napätie a obzvlášť, ak tento stav trvá už veľmi dlho.
Môže mať takéto dlhodobé vytrhnutie z kolektívu negatívny vplyv na psychické zdravie žiakov a ich ďalší vývoj?
Určite áno, pre žiakov je to náročné nielen z pohľadu učenia, ale aj z pohľadu straty socializácie. Mnohí žiaci môžu prísť o každodenné pracovné návyky, majú narušený pravidelný režim, nemôžu primerane rozvíjať sociálne vzťahy a vzájomnú interakciu v rámci triedy. Taktiež to môže narušiť aj ich kognitívne zručnosti. Mnoho žiakov trávi celé dni za počítačom alebo mobilom a taktiež postupne strácajú motiváciu učiť sa. Psychológovia predpokladajú, že vplyv pandémie z dlhodobého hľadiska sa u detí ukáže až neskôr, keď sa vrátia do škôl a vtedy budeme vidieť, aké následky to na nich zanechalo.
Môže zvýšený čas na internete pre dištančné vzdelávanie viesť aj k vzniku závislosti?
Určite áno, mnoho žiakov a študentov trávi čas na internete aj po skončení vyučovania (sú celé hodiny na sociálnych sieťach alebo hrajú rôzne videohry). Kontaktujú ma aj rodičia, ktorí to vnímajú tak, že ich deti počas dištančného vzdelávania trávia oveľa viac času za počítačom, tabletom alebo mobilom, ako tomu bolo počas prezenčnej výučby.
Pre ktorú vekovú skupinu žiakov je podľa vás najdôležitejšie to, aby boli so svojimi rovesníkmi a vyučovali sa v škole?
Osobne si myslím, že sú to žiaci druhého stupňa a stredoškoláci, pretože oni sú práve v tom veku, keď sa osamostatňujú a majú potrebu niekam patriť. Škola a ich rovesnícke skupiny sú pre nich veľmi dôležité.
Počas pandémie sa u mnohých ľudí objavili depresie či stavy úzkosti. Kedy je potrebné, aby okolie zbystrilo pozornosť?
V mnohých prípadoch to trvá dlhšiu dobu, kým si okolie všimne, že niečo nie je v poriadku, ale taktiež trvá istú dobu, kým si to uvedomí aj samotný jedinec. Tých ukazovateľov môže byť viac, môže to byť zvýšená únava, ktorú predtým človek nepociťoval, a teraz potrebuje stále dlhší spánok a aj napriek tomu sa cíti unavený, alebo práve naopak má problémy so spaním, nevie zaspať. Medzi ďalšie ukazovatele patrí aj to, že stráca záujem o veci, ktoré ho predtým bavili, čiže napríklad jeho koníčky, alebo stráca záujem o sociálne kontakty. Určite je dôležité všímať si takéto zmeny v správaní človeka a obzvlášť v tejto náročnej dobe pandémie.
Prežívajú podľa vás túto situáciu odlišne introverti a extroverti?
Áno určite. Je pochopiteľné, že introverti celú túto situáciu zvládajú lepšie, pretože je pre nich oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie obmedziť svoje sociálne kontakty, ale na druhej strane je možné, že neskôr, keď sa už budú opäť musieť vrátiť do škôl, to bude pre nich o to náročnejšie, pretože aj pre nich je rovnako dôležité, aby si naďalej rozvíjali sociálne zručnosti v rámci kolektívu svojich rovesníkov.
Priniesla podľa vašich skúseností pandémia školákom aj niečo pozitívne?
Zatiaľ je náročné to takto jednoznačne zhodnotiť, ale minimálne z pohľadu dištančného vzdelávania môžeme konštatovať, že vďaka online výučbe si mnohí študenti a žiaci zlepšili ich počítačové zručnosti a naučili sa väčšej samostatnosti a zodpovednosti. Pozitívum vidím aj v tom, že žiaci aj študenti majú väčší kontakt s rodinou, čo môže ich vzájomné vzťahy posilniť. Ale každopádne je to určite individuálne, pretože aj dištančné vzdelávanie niektorým z nich vyhovuje, iní sa tomu zase dokázali prispôsobiť a iným zase nevyhovuje vôbec.
Čo by ste študentom a možno aj ľuďom pracujúcim na home office odporučili, aby sa im z domu lepšie učilo či pracovalo?
Určite je potrebné, aby sa čo najviac snažili zachovať pravidelný režim, vstať, najesť sa a obliecť sa. Fungovať tak, ako keby reálne šli do práce. Potom je vhodné vytvoriť si istý „kútik“ v miestnosti, ktorý je vyslovene zameraný len na učenie, aby sa neučili napríklad v posteli a v prípade rodiča taký istý „kútik“ zameraný len na home office. Taktiež by si mali po vyučovaní dať oddych od počítača, tabletu, mobilu a internetu. Samozrejme, aj ľudia, ktorí sú na home office, by mali po skončení pracovnej doby vypnúť počítač a venovať sa iným veciam. Nemali by zabúdať na psychohygienu a na dostatočný pohyb (aspoň prechádzka, ale samozrejme v rámci dodržiavania všetkých protiepidemiologických opatrení), keďže väčšinu dňa presedia za počítačom. Veľmi dôležité je zhovárať sa v rámci rodiny o svojich pocitoch zo straty socializácie alebo celkovej pandémie. A určite by mali mať nejaké činnosti, ktoré majú radi a dokážu pri nich relaxovať.
Zdroj: Rimava.sk
