V sobotu 10. januára sa v Bratislave uskutočnila slávnostná ceremónia udeľovania štátnych vyznamenaní, počas ktorej prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini ocenil osobnosti, ktoré sa významne zapísali do dejín našej krajiny. Medzi ocenenými bola aj Kornélia Wirtschafterová, jedna z posledných žijúcich pamätníčok holokaustu, ktorá prežila štyri nacistické koncentračné tábory.
Keďže pani Wirtschafterová sa pre svoj vysoký vek a zdravotné odporúčania nemohla osobne zúčastniť ceremónie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy v jej mene prevzala dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, autorka knihy, ktorá mapuje jej výnimočný a zároveň mimoriadne krutý životný príbeh.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedna z posledných pamätníčok hrôz holokaustu sa pritom už čoskoro dožije okrúhleho jubilea – 100 rokov.
Pani Kornélia prijala správu o udelení štátneho vyznamenania s pokorou a vďačnosťou. Ako uviedla v rozhovore sprostredkovanom pre Rimava.sk, pôvodne zvažovala cestu do Bratislavy osobne.
„Bola som veľmi prekvapená. Áno, potešilo ma to. Bola som pripravená cestovať do Bratislavy, no nakoniec sme sa v rodine rozhodli, že bude lepšie, keď zostanem doma. V rodine mám dve lekárky a tie ma vystríhali pred nebezpečenstvom chrípky,“ vysvetlila.
Rozhodnutie, aby ju na ceremónii zastúpila práve Oľga Bodorová, považuje za správne a dôstojné.
„Rozhodnutie prezidenta, aby si išla ty, Olinka, bolo správne. Mnohokrát ti ďakujem. Bola si dôstojná a krásna. Pozerala som aj priamy prenos a odvtedy som celú ceremóniu pozerala trikrát,“ odkázala pani Kornélia so silnými emóciami.
Jej slová boli zároveň vyjadrením hlbokej vďačnosti za dlhoročnú prácu a priateľstvo. „Neviem, ako sa ti mám poďakovať za všetko, čo si pre mňa urobila. Veľmi si to vážim, ako aj tvoju prácu.“
Vzťah Oľgy Bodorovej a Kornélie Wirtschafterovej sa budoval viac než jedenásť rokov. Za ten čas spolu strávili stovky hodín rozhovorov, návratov do bolestivej minulosti, ale aj ticha, ktoré často povedalo viac než slová. „Je pravdou, že uplynulo 11 rokov, odkedy sme sa spoznali a zblížili. Spolu sme strávili mnoho hodín užitočných rozhovorov o krutej minulosti,“ hovorí Bodorová.
Výskum a osobné svedectvá sa stali základom knihy, ktorá dnes predstavuje jedinečný autentický dokument o holokauste. „Všetky výskumy pre napísanie knihy boli pre mňa ako autorku nesmierne cenné, excelentné a najmä autentické. Nikde inde a od nikoho v meste by som ich nezískala,“ zdôrazňuje.
Z pôvodného zámeru niekoľkých strán vznikla silná kniha. „Z pôvodných dvoch strán textu vznikla kniha, ktorá je jedinečným svedectvom o hrôzach, ktoré sa začali nenávisťou voči jednému etniku – židovskému. Neskôr sa pridali ďalšie etniká – rómske, slovanské, či skupiny ľudí ako homosexuáli, slobodomurári alebo hendikepované osoby.“
Kniha mapuje osud mladej tínedžerky, ktorá namiesto školských lavíc spoznala nacistické lágre. „Je to smutný, autentický príbeh mladej tínedžerky, ktorá vymenila školu za koncentračné tábory a len vďaka šťastiu a jej príznačnej disciplíne prežila.“
Rozhovory sa dotýkali aj súčasnosti a rastúcej nenávisti v spoločnosti. Slová pani Bodorovej sú v tomto kontexte mementom. „Nenávisť – nikdy. Nenávisť je mor a cholera pre ľudstvo,“ hovorí otvorene.
Silné puto medzi oboma ženami presahuje pracovný vzťah. „O tom, že sa máme s Kornéliou radi, ani nehovoriac. Vystískame sa silno. Vieš, že nám to obom dáva neskutočnú silu,“ dodáva Bodorová.
Každé stretnutie je pre ňu vzácne. „Odchádzam od nej a ona mi stále povie: Olinka, príď zase, hocikedy. A pri každom stretnutí mi povie nové a nové súvislosti, mená, spomienky. Je skvelá.“
Príbeh Kornélie Wirtschafterovej a práca Oľgy Bodorovej nesú jasné posolstvo. Nikdy nedopusťme epidémiu nenávisti človeka voči človeku, lebo história sa opakuje. Rešpekt, tolerancia a ľudská dôstojnosť nech sa čím skôr stanú aj našou každodennou realitou.“
Štátne vyznamenanie tak nie je len ocenením jednej ženy, ale výzvou pre nás všetkých, aby sme nezabúdali.
NENECHAJTE SI UJSŤ
