Menu
Žandári začínajú obchádzať ženy, ktoré porodili v nemocnici. Najprv sa zamerali na obyvateľky mesta a keďže neboli úspešní, tak rozširovali okruh okolitých obcí.
Trvalo to určitú chvíľu, pokiaľ sa dostali k Julianne Gordianovej, obyvateľke Muránskej Zdychavy. Táto robila slúžku u gazdu Pavla Koreňa a k nemu sa aj vrátila s novorodencom. Vyzdvihla si zameškanú mzdu vo výške dvoch forintov a oznámila gazdovi, že dcéru ide odniesť do Muráňa a potom sa vráti späť do služby.
Článok pokračuje pod reklamou
Vrátila sa späť bez dcéry a keď potom uvidela žandárov, tak sa zlomila a popísala svoj ohavný čin. Už keď odchádzala z pôrodnice, bola rozhodnutá svoje dieťa zniesť zo sveta, len nevedela, akým spôsobom. Bola slobodnou matkou a jej uplatnenie v ďalšom živote by bolo podľa nej obtiažne.
Do Muráňa k svojej sestre nešla, ale odcestovala do Hnúšte a odtiaľ do Rimavskej Soboty. Stalo sa tak dňa 9. novembra 1891. Celý deň sa bezcieľne túlala ulicami mesta a rozmýšľala, čo by mala urobiť. Kúpila si krabičku zápaliek a zoškriabala im hlavičky. Tieto následne rozpustila vo vode a dala vypiť svojej dcérke.
Dieťa odmietalo vypiť tento nápoj, tak ho doňho násilne naliala. Jej malá dcéra zvracala, postupne sa prejavili známky otravy, ale stále neumierala, len zoslabla. Julianna Gordianová sa napokon dostala k Rimave a tam ju napadlo, že dievčatko utopí.
Z diaľky počula klapot mlynského kolesa a tak šla popri prúde rieky ďalej. Keď uvidela mlyn, už bola rozhodnutá a chcela mať úplnú istotu, že si dieťa zabije. Obávala sa, že sa nemusí utopiť a niekto ho môže zachrániť. Mlynské koleso jej túto istotu dávalo, pokiaľ sa jej dcéra nejakým zázrakom vo vode neutopí, tak ju lopatky kolesa rozdrvia. Neváhala ani chvíľu, prešla ešte pár krokov a dieťa hodila do prúdu vody.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 27. júna 1892 sa Julianna Gordianová postavila pred súd v Rimavskej Sobote. Svoju pôvodnú výpoveď, kde celý čin popísala, odvolala. Tvrdila, že bola v takom psychickom rozpoložení, že nedokázala ovládať svoje konanie.
Následkom toho ju súd nesúdil za úkladnú vraždu, ale zohľadnil poľahčujúce okolnosti. Bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a stratu občianskych práv na 10 rokov. Výška trestu sa jej zdala byť vysoká a tak sa odvolala, urobil tak aj kráľovský prokurátor, ktorému sa zdal trest príliš nízky.
Pokračovanie prípadu sa nenašlo, ale je vysoká pravdepodobnosť, že odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
Zdroj:
Gömör zo dňa 10. 7. 1892
Autor:
Vladimír Gondáš
