Menu
Spomienka rástla a už ju videla jasne a tak si na pomoc zavolala svojho najstaršieho 19-ročného syna. Nemusela ho vôbec presviedčať, bol okamžite ochotný splniť slová svojej mamy, ktoré zneli: „Syn môj, pôjdeš do zvolenskej župy a vyhľadáš vrch Ďumbier, ktorého štít je pokrytý snehom. Na tomto štíte rastie rastlina, ktorá sa volá Omega a keď nejaké divé zviera zahryzne do jej stonky alebo zje čo len jeden lístok z rastliny, tak okamžite padne mŕtve k zemi. Pod tým vrchom je dedinka s názvom Boca a v nej býva starý pastier, ktorý jediný tú rastlinu pozná. Vyhľadaj ho a požiadaj o pomoc.“
Hneď na druhý deň si jej syn vzal batôžtek so skromným jedlom a do ruky ulapil bakuľu a vybral sa za hmlistým až mýtickým cieľom. Jozef Miklóska si vo svojom opare ani neuvedomil, že jeho najstarší syn chýba v domácnosti a ten sa zrazu 3. 11. 1910 vo večerných hodinách ukázal doma. Svojej mame podával hodný kus koreňa z rastliny Omega a teda úspešne splnil svoju misiu.
Článok pokračuje pod reklamou
Otázne už len bolo, či ten koreň bude mať aj očakávané účinky. Domáca pani nechcela dlho čakať, napokon vedela dobre, že jej manžel má rád bryndzové halušky a tak si ráno privstala. Ako strúhala zemiaky, tak medzi ne nastrúhala tiež z prineseného koreňa. Zamiešala cesto a začala sádzať do vriacej vody halušky. Keď ráno Jozef Miklóska vstal, tak si bez akéhokoľvek podozrenia nabral riadnu porciu halušiek. Najedol sa a odišiel do práce, zronená žena zostala sklamaná, že sa jej posledná nádej tak rýchlo rozplynula.
Jozef Miklóska po hodine práce zrazu začal pociťovať náhlu nevoľnosť. Prichádzali na neho kŕče a začal sa krútiť okolo neho svet. Točila sa mu hlava a srdce divoko začalo biť a keď sa mu pre očami zablyslo, stihol len poslednýkrát vzhliadnuť k oblohe a na zem sa zviezlo už len mŕtve telo človeka. Jeho majstrovi sa smrť nezdala byť zvláštna, a tak požiadal prokuratúru o vydanie súhlasu na pohreb.
Na prokuratúre nemali žiadne oznámenie o niečom nekalom, súhlas dostal. Nevedno ako, ale do prípadu sa zamotali žandári a tí navštívili čerstvú vdovu. Tá nemala výčitky svedomia a možno od radosti, že sa konečne zbavila tyrana, tak sa priznala v plnej miere k vražde a vinu vzala výlučne na seba. Pitvu realizoval súdny lekár Dr. Zehery v rimavskosobotskej nemocnici a vnútornosti podrobené neskoršej expertíze preukázali, že Jozef Miklóska bol otrávený koreňom rastliny prilbice modrej - ide o najjedovatejšiu rastlinu v Európe a na území Slovenska sa údajne nevyskytuje.
Pri súdnom konaní opísala žena svoje dlhoročné trápenie a všetky príkoria, ktoré musela vo svojom živote prežiť s manželom. Pred senát predstupovali svedkovia a podávali otrasné svedectvo o bežných praktikách v obci Polomka - kde sa dennodenne konzumuje alkohol a ženy sú vydané napospas svojim manželom. Sám kráľovský prokurátor vo svojom príhovore uviedol, že obžalovaná nemala inú možnosť, ako si zabezpečiť dôstojný život a napokon hľadala pomoc u vrchnosti a tá jej nepomohla.
Článok pokračuje pod reklamou
Obhajca Dr. Július Krausz a jeho koncipient Zoltán Básthy za týchto okolností odviedli skvelú prácu. Porota vyniesla pre obžalovanú oslobodzujúci verdikt a bola zdôraznená skutočnosť, že sa zbavila beštiálneho manžela. Verejnosť v sále zašumela a plne súhlasila s vynesením verdiktu, ktorý nadobudol okamžitú právoplatnosť.
O pár dní z Polomky a okolia začali prichádzať do Rimavskej Soboty anonymné listy. Kritizovali rozsudok a hájili nebohého Jozefa Miklóska. Dostalo sa im odpovede, že mali možnosť vyjadriť sa neanonymne pred súdom a vtedy boli ticho. Takto len vzbudzujú podozrenie, že pisatelia patria medzi tyranov, alkoholikov a prípadných adeptov, ktorí sa obávajú, aby im tiež ich nežnejšie polovičky nenamiešali nejaký ten koreň do halušiek.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 13. 11. 1910
Gömör – Kishont zo dňa 19. 11. 1911
Gömör – Kishont zo dňa 26. 2. 1911
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
