Tým, že ma fotografia krajiny živí, je to viackrát do roka. Každý rok organizujem viacero skupinových foto-expedícií a kurzov v talianskych Alpách, na Islande, na severe Nórska a podobne. Okrem toho sa snažím aspoň raz, dvakrát ročne naplánovať sólo-expedíciu, na ktorých rád objavujem nové miesta na fotenie.
Článok pokračuje pod reklamou
Veľmi okrajovo som si vyskúšal aj iné žánre, ale žiaden z nich ma nechytil tak, ako krajina. Eventy, portréty a podobne nie sú nič pre mňa. Mám rád kľud a aj keď sa často na horách nachádzam v naozaj ťažkých podmienkach, tie kopce mi predsa len nikdy neodvrávajú a “sú s fotkami vždy spokojné”.
Aj keď vždy hovorievam, že fotka nie je súťaž, vždy ma veľmi poteší, keď moju tvorbu ocení medzinárodná porota alebo nejaká známa galéria. Za každou z fotiek je veľa námahy a často aj bolesti. Konkrétne fotka “Born of fire” si vyžadovala veľa úsilia. Počnúc vybavovaním veľkého počtu cestovateľských povolení kvôli pandémii, testov, karantén až po celé dni a noci strávené v naozaj náročných podmienkach.
Preto som veľmi rád, že sú tieto fotky oceňované a získavajú si širšie publikum v galériách a médiách po celom svete. To je aj dôvod, prečo fotky prihlasujem do prestížnych svetových súťaží. Chcem tým ukázať čo najväčšiemu počtu ľudí, veci, ktoré pravdepodobne väčšina z nich nebude mať možnosť vidieť na vlastné oči.
Aspoň na chvíľu na nich preniesť atmosféru fotených miest. A to sa napríklad fotke “Born of fire” podarilo viac ako som čakal. Na základe ocenení, ktoré fotka získala v prestížnych súťažiach v Budapešti, Tokiu, Londýne a na ďalších miestach sa objavila vo veľkých médiách ako CNN, The Guardian, DailyMail a podobne. Je tiež vystavovaná vo viacerých veľkomestách sveta. A to je výborný pocit.
Článok pokračuje pod reklamou
Technika tvorí dosť veľkú časť batožiny, hlavne čo sa týka váhy - aj keď sa so sebou snažím brať len to, čo aj pri konkrétnom foto-projekte využijem. Zbytok potom tvorí výbava na hory - mačky, cepíny, oblečenie a podobne.
Aj keď sa vždy snažím dávať pozor a minimalizovať riziko, úplne sa takým situáciám nedá vyhnúť. Je to hlavne tým, že ako fotograf krajiny vyhľadávam “netradičné” podmienky. Preto sa na horách často nachádzam v silnom vetre, daždi alebo poriadnych mrazoch.
