Menu
Párkrát sa mi už stalo, že som sa v zime ocitol na nejakom štíte po zotmení, dovalila sa hustá hmla a poriadne silný vietor. V takých situáciách človeku poriadne “lepí”. Vždy to ale chce zachovať chladnú hlavu a dobrú orientáciu. Vždy som sa z takých situácií dostal s prehľadom.
Článok pokračuje pod reklamou
Bol to úplne nový pocit. Nečakal som, že to bude až také masívne. Ku sopečnej oblasti viedol približne dvoj až trojhodinový trek cez islandské hory uprostred ničoho. Keď som dorazil k prvému kráteru, ktorý bol vysoký ako osemposchodový panelák, bol to intenzívny pocit. Kráter chrlil kusy lávy o veľkosti väčších áut do poriadnej výšky a tieklo z neho viacero “lávových riek”.
V kombinácií s dunením zo zeme a sírovým zápachom to bolo niečo, čo sa ťažko opisuje. Na tom mieste som sa cítil ako zrnko prachu. Počas prvého dňa boli v oblasti tri aktívne krátery. O tri dni neskôr ich už bolo sedem. Láva neskutočným tempom plnila rozľahlú dolinu medzi horami. Pre lepšiu predstavu, oblasť mohla mať rozlohu dvojnásobku Rimavskej Soboty. Celkovo som pri sopkách strávil takmer štyri dni a noci, kým som projekt zhotovil.
V budúcnosti by som chcel navštíviť ďalšie zaujímavé miesta. Miesta, ktoré ešte nie sú “prefotené”. Tiež chcem ďalej pokračovať v práci, ktorú robím - organizovanie foto-kurzov a expedícií. Odovzdávať svoje skúsenosti iným fotografom ma baví.
Článok pokračuje pod reklamou
Tých destinácií je viac. Mojím najbližším cieľom je juhoamerická Patagónia - divoké hory na hranici Argentíny a Chile. Ak všetko pôjde ako má, plánujem túto expedíciu na budúci rok. Chcem v rámci nej nájsť miesta, ktoré ešte v tejto oblasti fotené neboli.
Ako ďalšie ma veľmi láka Grónsko, ku ktorému si už pomaly začínam zisťovať potrebné informácie. Snáď sa teda situácia s cestovaním nejako utrasie a bude sa dať všetko zrealizovať.
Svoje fotografie Filip pravidelne pridáva aj na sociálne siete, kde tiež informuje aj o plánovaných skupinových foto-expedíciách a svojich foto-projektoch.
