Rok 1907 sa v Rimavskej Sobote niesol v znamení chudoby. Stúpali ceny základných potravín a zvyšovala sa tiež cena elektrickej energie. Elektrifikácia bola ešte len úplne vo svojich začiatkoch a veru tie chudobnejšie vrstvy obyvateľov museli zase vyťahovať overené petrolejové lampáše, ktoré im ani nestihli zapadnúť prachom.
Jedinou väčšou fabrikou, ktorá poskytovala živobytie bola miestna konzerváreň. Posledné roky pre zlé rozhodnutia mesta alebo župných úradov neprichádzali do Rimavskej Soboty noví investori.
Článok pokračuje pod reklamou
Toho spomenutého roku sa dvaja obchodníci Gustáv Hindrichs a Karol Unger z Remscheidu (Nemecko) rozhodli, že niekde v Uhorsku vybudujú fabriku, ktorá bude vyrábať pílové listy každého druhu a iný sortiment potrebný v drevo spracujúcom priemysle. Dnes už nie je možné zistiť, ako sa cesta týchto dvoch pánov skrížila s Emilom Gaálom, obyvateľom Rimavskej Soboty. Nuž naše mesto im musel opísať veľmi pekne, lebo sa zrazu stalo favoritom na výber miesta, kde by mohla nová fabrika stáť. Starosta mesta Dr. Ladislav Kovács správne vycítil príležitosť, ktorá sa tu núkala, a tak kul železo, kým bolo ešte horúce.
Gustáv Hindrichs a Karol Unger boli cudzími štátnymi príslušníkmi a tak 11. 11. 1907 požiadali uhorského ministra obchodu o udelenie povolenia postaviť v Rimavskej Sobote novú fabriku. Po súhlasnom stanovisku požiadali neskôr aj o udelenie štátnej podpory, pričom vyčíslili, že na rozbehnutie výroby, ktoré zahŕňalo nákup pozemku, výstavbu a zariadenie prevádzky, budú musieť investovať kapitál vo výške aspoň 600 000 korún. Počítalo sa s tým, že prácu by si tam našlo 50 zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Rim. Sobota: Politici tasili šable, bojovali v mestskej záhrade
29. 5. 1908 sa na mestskom zastupiteľstve prijímalo nasledovné rozhodnutie: pre podnikateľov Gustáva Hindrichsa a Karola Ungera k výstavbe novej fabriky ponúkali k dispozícii zdarma pozemok. Taktiež finančnú podporu vo výške 30 000 korún, pričom prvú tretinu z tejto sumy dostanú, keď preukážu, že do fabriky preinvestovali 200 000 korún. Druhú tretinu dostanú v mesiaci január a poslednú tretinu o rok neskôr v januári. Poskytne sa im tiež zľava pri nákupe viac stotisíc tehál, keď tisíc kusov dostanú za 32 korún. Nová fabrika bude počas 15 rokov oslobodená od platenia daní. Pokiaľ by výroba v novej fabrike trvala menej ako 20 rokov, tak by si mesto súdnou cestou vymáhalo späť poskytnuté prostriedky.
Článok pokračuje pod reklamou
Spoločnosť Hindrichs a Unger, výrobcovia pílových listov a iného náradia, zaregistrovali svoju firmu v Rimavskej Sobote. Majiteľmi firmy boli zapísaní Gustáv Hindrichs a Karol Unger. Zápis sa datoval na 18. 7. 1908.
Výroba sa v novom závode rozbehla v mesiaci december roku 1908, obaja spolumajitelia mali v tom čase trvalý pobyt uvádzaný v Rimavskej Sobote. Išlo o prvú fabriku na území Uhorska, ktorá začala vyrábať listy do okružných píl, listy do rámových píl, nože do hobľovačiek a iné produkty z ocele, určené pre spracovanie dreva. Do výrobkov sa vrážala ochranná známka, ktorá označovala pôvod produktu z Rimavskej Soboty. Poznávacím znakom sa stal pavúk križiak umiestnený v kruhu s nápisom Pók (pavúk), neskôr bol nápis odstránený.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik tejto fabriky. Výroba sa opäť rozbehla koncom roku 1938. Došlo k zmene majiteľa, v spoločnosti už nefiguroval Karol Unger a firma sa volala Gustáv Hindrichs a syn.
Prečítajte si tiež: Hradný kapitán z Budína bol projektantom jednej z budov v Rimavskej Sobote
V roku 1946 došlo k znárodneniu fabriky a spadala pod Oblastné riaditeľstvo národného podniku v Hulíne na Morave. V roku 1948 sa začali hlasy o ukončení výroby v Rimavskej Sobote a premiestnení fabriky do Kremnice a bol to vlastne začiatok konca výroby píl v našom meste.
Doslov: Časť tejto prevádzky stojí u nás do dnešných dní, viete, kde to je? Napíšte nám do komentárov.
Zdroje:
Honi Ipar zo dňa 25. 9. 1908
Magyar Vaskereskedő zo dňa 21. 2. 1909
Központi Értesitő zo dňa 6. 9. 1908
Gömör zo dňa 19. 4. 1908
Gömör zo dňa 31. 5. 1908
Pravda zo dňa 15. 6. 1948
Központi Védjegy – Értesítő zo dňa 1. 9. 1912
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
