Budeme mať o desať rokov dostatok lekárov? Kto sa postará o pribúdajúcich seniorov? Má zmysel investovať milióny do školy, ak v nej postupne nebude mať kto sedieť? A dokážeme v krajine udržať vodu počas čoraz teplejších a suchších období? Budúcnosť Banskobystrického kraja prináša otázky, na ktoré sa región musí začať pripravovať už dnes. Prognózy totiž ukazujú, že obyvateľstvo starne a mladí ľudia odchádzajú.
Práve preto sa tento týždeň stretli zástupcovia miest, obcí, verejných inštitúcií aj občianskeho sektora. Banskobystrický samosprávny kraj pripravuje plán rozvoja na roky 2028 až 2034 a tentoraz sa diskusia netočila iba okolo toho, čo by kde bolo dobré opraviť.
Článok pokračuje pod reklamou
V centre pozornosti bolo najmä to, ako sa nám tu bude o desať či pätnásť rokov žiť.
Kraj pritom nevychádza iba z odhadov. Pri príprave pracuje s dátami a demografickou analýzou, ktorú vypracovali experti OECD v rámci projektu Európskej komisie. A základný smer, ktorým sa obyvateľstvo vyvíja, je známy – ľudia v kraji starnú a mladí odchádzajú.
Viac seniorov, ale kto sa o nich postará?
Starnutie obyvateľstva neznamená iba viac miest v domovoch dôchodcov. Znamená viac ľudí, ktorí budú potrebovať lekára, domácu opatrovateľskú službu, pomoc pri každodennom fungovaní či dostupnú dopravu za zdravotnou starostlivosťou.
Zároveň však môže byť menej mladých ľudí, ktorí budú pracovať ako lekári, sestry, opatrovatelia či sociálni pracovníci.
Preto sa uvažuje aj nad riešeniami, ktoré by ešte pred pár rokmi pôsobili nezvyčajne. Napríklad nad telemedicínou či SOS náramkami, prostredníctvom ktorých si človek dokáže privolať pomoc. Väčší priestor majú dostať terénne služby, aby senior nemusel automaticky odísť do zariadenia iba preto, že už nezvláda všetko sám.
Zaujímavým riešením je asistované bývanie. Senior by naďalej žil vo svojom byte, no priamo v objekte by mal podľa potreby dostupnú sociálnu či zdravotnú pomoc.
A čo škola, v ktorej bude čoraz menej detí?
Ešte citlivejšou témou môže byť školstvo.
Ak v niektorej časti regiónu ubúda obyvateľov, zákonite prichádza otázka, koľko detí tam bude o desať či pätnásť rokov. A či má zmysel investovať veľké peniaze do rekonštrukcie školy, ktorú bude využívať čoraz menej žiakov.
Aj o tomto sa na stretnutí hovorilo pomerne otvorene.
Pri plánovaní investícií sa už nemá pozerať iba na dnešný stav budovy, ale aj na jej budúcnosť. V niektorých prípadoch môže byť rozumnejšie zabezpečiť menšie školské autobusy a dopraviť deti do kvalitnej školy v inom meste či obci.
Neznamená to, že sa do škôl prestane investovať. Práve naopak. Kraj chce podporovať kvalitnejšie vzdelávanie, talentované deti, nedostatkové odbory či lepšie prepojenie škôl s tým, akých pracovníkov región skutočne potrebuje.
Zmyslom je dostať sa z kruhu, ktorý Gemer-Malohont dobre poznajú: mladý človek odíde za školou, následne za prácou a domov sa už nevráti.
Vodu potrebujeme udržať tam, kde spadne
Budúcnosť Banskobystrického kraja však neurčuje iba to, koľko nás bude a koľko budeme mať rokov.
Čoraz väčšou témou je voda.
Kraj preto počíta s opatreniami, ktoré ju majú pomáhať zadržať v území. Môže ísť o zelenú a modrú infraštruktúru, obnovu prírodných biotopov či ďalšie riešenia, ktoré zabránia tomu, aby dažďová voda čo najrýchlejšie odtiekla preč.
Popri tom zostáva veľkou témou aj to úplne základné – pitná voda, vodovody, kanalizácie a čistenie odpadových vôd. Pripravovaný plán počíta s ich dobudovaním najmä tam, kde sú tieto služby stále nedostatočné.
Riešiť sa má aj pripravenosť miest a obcí na extrémne počasie a prírodné katastrofy, energetická náročnosť budov či odpady.
Už nestačí povedať: máme rozbitú cestu
Zaujímavá zmena sa týka aj eurofondov samotných.
Doteraz sme si pri európskych peniazoch zvykli najmä na rekonštrukcie ciest, škôl, námestí či verejných budov. V ďalšom období však už samotný zlý technický stav nemá byť dostatočným dôvodom na investíciu.
Ak sa má napríklad opraviť cesta, bude potrebné vysvetliť, čo tým región získa. Môže zlepšiť cestu pacientov do nemocnice, sprístupniť sociálne služby alebo prepojiť územie, ktoré je dnes zle dostupné.
Podobne to bude s budovami. Nestačí, že sú staré. Dôležité bude, na čo budú slúžiť a či ich budeme potrebovať aj o desať rokov.
To je možno najväčšia zmena v uvažovaní o budúcnosti kraja: menej otázok typu „čo ešte potrebujeme opraviť“ a viac otázok „aký problém tým vyriešime“.
Do plánovania môže hovoriť aj verejnosť
A plán ešte nie je uzavretý.
Po úvodnej prezentácii sa účastníci stretnutia rozdelili k okrúhlym stolom a diskutovali o zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti, cestovnom ruchu, životnom prostredí či fungovaní samospráv. Pripomienky z týchto stretnutí chce BBSK ďalej zapracovať.
Pripomienkovať pripravovanú stratégiu môže aj verejnosť. BBSK má otvorený formulár na zber pripomienok, prostredníctvom ktorého môžu obyvatelia, organizácie či samosprávy upozorniť na to, čo podľa nich v návrhu chýba alebo čo by bolo potrebné zmeniť. Kraj zároveň avizoval, že v októbri opätovne otvorí zber projektových zámerov.
Konkrétne sumy na jednotlivé oblasti zatiaľ rozdelené nie sú. Isté však je, že peňazí nebude dosť na všetko.
A práve preto sa o budúcnosti Banskobystrického kraja nerozhoduje až vo chvíli, keď sa otvorí eurofondová výzva. Rozhoduje sa o nej už teraz – pri otázkach, čo budeme o desať či pätnásť rokov skutočne potrebovať.
Prečítajte si tiež: V Čerenčanoch funguje požičovňa zdravotníckych pomôcok
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Krajské dožinky sa vracajú do Rimavskej Soboty
- Babie leto za rohom. Viete však odkiaľ má svoj názov?
- Ako sa nám bude žiť o 10 rokov? Kraj má plán
- Ženy sa posunuli. Dokážu však držať spolu?
- Beh srdca spojil celý región. Nešlo o čas, ale o pohyb
- NKÚ: Dlh Slovenska prekročil 90 miliárd. Na každého 16 700 eur
