Ako sa väzni z Rimavskej Soboty kaplnky dočkali

Kresba Rimavskej Soboty je ilustračná, zdroj: Magyarország és a Nagyvilág zo dňa 10. 8. 1867.

V mesiaci november roku 1887 kráľovský hlavný prokurátor odvolal Jána Ratvaya z postu riaditeľa (správcu) väznice v Rimavskej Sobote. Stalo sa tak dôvodu, lebo Ján Ratvay bol preložený a vymenovaný za riaditeľa väznice v Novom Sade (v Srbsku).

Na uprázdnené miesto riaditeľa kráľovský hlavný prokurátor vymenoval Endre Lokcsánszkeho, ktorý dovtedy pôsobil ako riaditeľ zanikajúceho väzenia v Plešivci. Lokcsánszky mal dostatok skúseností v justícii, veď napokon začínal ako pisár na prokuratúre v Rimavskej Sobote a v meste aj býval. Postupom času sa vypracoval na riaditeľa väznice v Plešivci.

Po svojom nástupe do funkcie v Rimavskej Sobote si Lokcsánszky zaumienil, že odsúdeným skultúrni väzenské prostredie. On ako silne veriaci pravdepodobne predpokladal, že pokiaľ budú mať väzni prístup k duchovnej úteche, tak bude vyššia pravdepodobnosť ich nápravy. Začal preto spriadať plány na zriadenie väzenskej kaplnky. 

Článok pokračuje pod reklamou


Finančné prostriedky postrádal, ale jeho vízia padla na úrodnú pôdu u obyvateliek mesta rímskokatolíckeho vierovyznania. Miestne devy a dámy sa pustili do ručných prác, aby dokázali priestory kaplnky reprezentatívne vyzdobiť.

Pre tieto účely dal vyčleniť veľkú miestnosť v zadnom trakte väzenia. Preventívne, aby nejaký odsúdený nemal pokušenie ísť sa nadýchať „čerstvého vzduchu“, okná boli opatrené primeranými kovovými mrežami.

Oltár sa podujal vyhotoviť talentovaný maliar – umelec Štefan Stelkovits ml. Ako predlohu si zvolil obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista, ktorý bol umiestnený nad oltárom evanjelického kostola v Rimavskej Sobote a išlo o dar švédskeho kráľa Gustáva III. (1746 – 1792).

Išlo už o druhú vyhotovenú kópiu predmetného obrazu, prvú realizoval maliar Gyula Sándy do kaplnky budínskeho katolíckeho gymnázia.

Oltárny obraz sa teda maľoval, bolo však potrené k nemu vyhotoviť ozdobný rám s podstavcom. Tejto úlohy sa chopil samotný riaditeľ väznice Endre Lokcsánszky. Ako materiál použil masívne orechové drevo a keďže priam ukážkovo ovládal prácu s dlátom a hoblíkom, tak mu spod rúk vychádzalo majstrovské dielo.

Aby sa väzni zatiaľ nenudili, tak ich zamestnal pletením košíkov z vŕbového prútia a tieto sa predávali záujemcom. Kvalitné košíky na ovocie, papier či pre iné pracovné potreby sa dali zakúpiť aj priamo v budove väznice.

Kaplnka bola úspešne dokončená a tiež pekne zariadená. Dňa 23.4.1889 došlo k jej slávnostnému vysväteniu.

Paradoxne bol záujem verejnosti zúčastniť sa tohto slávnostného aktu tak veľký, že sa podujatia mohol z bezpečnostných dôvodov zúčastniť len neveľký počet tých, pre ktorých bola kaplnka zriadená, teda odsúdených.

Ráno o deviatej hodine začal omšu celebrovať miestny rímskokatolícky kňaz Bálint Mészáros za asistencie dvoch kaplánov ako aj Karola Mohlera, učiteľa náboženstva zo štátneho gymnázia v Lučenci. Záujemcov o omšu z radov obyvateľstva mesta bolo tak veľa, že sa nezmestili do priestrannej kaplnky a postávali aj vonku na chodbe. 

Článok pokračuje pod reklamou


Po zvyčajnom zahájení omše privádzala ozbrojená eskorta päť odsúdených žien a o niečo väčší počet chlapov.

Po ich príchode kňaz Bálint Mészáros vyzdvihol skutočnosť, že za pomoci dobrosrdečných žien z mesta, sa podarilo kaplnku zariadiť a vyzdobiť. Jeho ďalšia reč smerovala k odsúdeným, aby pri návštevách kaplnky zabudli na pozemské lákadlá a pri svojich modlitbách si dali sľub, že až sa dostanú na slobodu, budú sa snažiť kráčať po rovnej ceste a byť platnými členmi spoločnosti. 

Zdalo sa, že reč kňaza mala pozitívny dopad na odsúdených, lebo poniektorým sa objavili aj slzy v očiach.

Potom ako boli väzni odvedení späť do ciel, na jedného zo starších divákov doľahla nevoľnosť. Nevie sa, či sa tak stalo v dôsledku tepla v miestnosti, alebo na neho zapôsobili slzy odsúdených. Vysvätenie kaplnky trvalo hodinu a pätnásť minút a potom si vybraní hostia zasadli k prestretému stolu.

Pre zaujímavosť sa dodáva, že v roku 1892 si vo väzení v Rimavskej Sobote odpykávalo trest odňatia slobody 125 chlapov a 23 žien, ktorých strážilo celkovo 18 dozorcov.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 13.11.1887
Gömör – Kishont zo dňa 12.9.1889
Gömör – Kishont zo dňa 14.3.1889                                                                                                           
Gömör – Kishont zo dňa 25.4.1889


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz denne. Zadarmo.