Menu
V mesiaci november roku 1887 kráľovský hlavný prokurátor odvolal Jána Ratvaya z postu riaditeľa (správcu) väznice v Rimavskej Sobote. Stalo sa tak dôvodu, lebo Ján Ratvay bol preložený a vymenovaný za riaditeľa väznice v Novom Sade (v Srbsku).
Na uprázdnené miesto riaditeľa kráľovský hlavný prokurátor vymenoval Endre Lokcsánszkeho, ktorý dovtedy pôsobil ako riaditeľ zanikajúceho väzenia v Plešivci. Lokcsánszky mal dostatok skúseností v justícii, veď napokon začínal ako pisár na prokuratúre v Rimavskej Sobote a v meste aj býval. Postupom času sa vypracoval na riaditeľa väznice v Plešivci.
Po svojom nástupe do funkcie v Rimavskej Sobote si Lokcsánszky zaumienil, že odsúdeným skultúrni väzenské prostredie. On ako silne veriaci pravdepodobne predpokladal, že pokiaľ budú mať väzni prístup k duchovnej úteche, tak bude vyššia pravdepodobnosť ich nápravy. Začal preto spriadať plány na zriadenie väzenskej kaplnky.
Článok pokračuje pod reklamou
Finančné prostriedky postrádal, ale jeho vízia padla na úrodnú pôdu u obyvateliek mesta rímskokatolíckeho vierovyznania. Miestne devy a dámy sa pustili do ručných prác, aby dokázali priestory kaplnky reprezentatívne vyzdobiť.
Pre tieto účely dal vyčleniť veľkú miestnosť v zadnom trakte väzenia. Preventívne, aby nejaký odsúdený nemal pokušenie ísť sa nadýchať "čerstvého vzduchu“, okná boli opatrené primeranými kovovými mrežami.
Oltár sa podujal vyhotoviť talentovaný maliar – umelec Štefan Stelkovits ml. Ako predlohu si zvolil obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista, ktorý bol umiestnený nad oltárom evanjelického kostola v Rimavskej Sobote a išlo o dar švédskeho kráľa Gustáva III. (1746 – 1792).
Išlo už o druhú vyhotovenú kópiu predmetného obrazu, prvú realizoval maliar Gyula Sándy do kaplnky budínskeho katolíckeho gymnázia.
Oltárny obraz sa teda maľoval, bolo však potrené k nemu vyhotoviť ozdobný rám s podstavcom. Tejto úlohy sa chopil samotný riaditeľ väznice Endre Lokcsánszky. Ako materiál použil masívne orechové drevo a keďže priam ukážkovo ovládal prácu s dlátom a hoblíkom, tak mu spod rúk vychádzalo majstrovské dielo.
Aby sa väzni zatiaľ nenudili, tak ich zamestnal pletením košíkov z vŕbového prútia a tieto sa predávali záujemcom. Kvalitné košíky na ovocie, papier či pre iné pracovné potreby sa dali zakúpiť aj priamo v budove väznice.
Kaplnka bola úspešne dokončená a tiež pekne zariadená. Dňa 23.4.1889 došlo k jej slávnostnému vysväteniu.
Paradoxne bol záujem verejnosti zúčastniť sa tohto slávnostného aktu tak veľký, že sa podujatia mohol z bezpečnostných dôvodov zúčastniť len neveľký počet tých, pre ktorých bola kaplnka zriadená, teda odsúdených.
Ráno o deviatej hodine začal omšu celebrovať miestny rímskokatolícky kňaz Bálint Mészáros za asistencie dvoch kaplánov ako aj Karola Mohlera, učiteľa náboženstva zo štátneho gymnázia v Lučenci. Záujemcov o omšu z radov obyvateľstva mesta bolo tak veľa, že sa nezmestili do priestrannej kaplnky a postávali aj vonku na chodbe.
Článok pokračuje pod reklamou
Po zvyčajnom zahájení omše privádzala ozbrojená eskorta päť odsúdených žien a o niečo väčší počet chlapov.
Po ich príchode kňaz Bálint Mészáros vyzdvihol skutočnosť, že za pomoci dobrosrdečných žien z mesta, sa podarilo kaplnku zariadiť a vyzdobiť. Jeho ďalšia reč smerovala k odsúdeným, aby pri návštevách kaplnky zabudli na pozemské lákadlá a pri svojich modlitbách si dali sľub, že až sa dostanú na slobodu, budú sa snažiť kráčať po rovnej ceste a byť platnými členmi spoločnosti.
Zdalo sa, že reč kňaza mala pozitívny dopad na odsúdených, lebo poniektorým sa objavili aj slzy v očiach.
Potom ako boli väzni odvedení späť do ciel, na jedného zo starších divákov doľahla nevoľnosť. Nevie sa, či sa tak stalo v dôsledku tepla v miestnosti, alebo na neho zapôsobili slzy odsúdených. Vysvätenie kaplnky trvalo hodinu a pätnásť minút a potom si vybraní hostia zasadli k prestretému stolu.
Pre zaujímavosť sa dodáva, že v roku 1892 si vo väzení v Rimavskej Sobote odpykávalo trest odňatia slobody 125 chlapov a 23 žien, ktorých strážilo celkovo 18 dozorcov.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 13.11.1887
Gömör – Kishont zo dňa 12.9.1889
Gömör – Kishont zo dňa 14.3.1889
Gömör – Kishont zo dňa 25.4.1889
NENECHAJTE SI UJSŤ
