No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Ako sa väzni z Rimavskej Soboty kaplnky dočkali

7. júla 2024 | |  | 
Kresba Rimavskej Soboty je ilustračná, zdroj: Magyarország és a Nagyvilág zo dňa 10. 8. 1867.

V mesiaci november roku 1887 kráľovský hlavný prokurátor odvolal Jána Ratvaya z postu riaditeľa (správcu) väznice v Rimavskej Sobote. Stalo sa tak dôvodu, lebo Ján Ratvay bol preložený a vymenovaný za riaditeľa väznice v Novom Sade (v Srbsku).

Na uprázdnené miesto riaditeľa kráľovský hlavný prokurátor vymenoval Endre Lokcsánszkeho, ktorý dovtedy pôsobil ako riaditeľ zanikajúceho väzenia v Plešivci. Lokcsánszky mal dostatok skúseností v justícii, veď napokon začínal ako pisár na prokuratúre v Rimavskej Sobote a v meste aj býval. Postupom času sa vypracoval na riaditeľa väznice v Plešivci.

Po svojom nástupe do funkcie v Rimavskej Sobote si Lokcsánszky zaumienil, že odsúdeným skultúrni väzenské prostredie. On ako silne veriaci pravdepodobne predpokladal, že pokiaľ budú mať väzni prístup k duchovnej úteche, tak bude vyššia pravdepodobnosť ich nápravy. Začal preto spriadať plány na zriadenie väzenskej kaplnky. 

Článok pokračuje pod reklamou


Finančné prostriedky postrádal, ale jeho vízia padla na úrodnú pôdu u obyvateliek mesta rímskokatolíckeho vierovyznania. Miestne devy a dámy sa pustili do ručných prác, aby dokázali priestory kaplnky reprezentatívne vyzdobiť.

Pre tieto účely dal vyčleniť veľkú miestnosť v zadnom trakte väzenia. Preventívne, aby nejaký odsúdený nemal pokušenie ísť sa nadýchať "čerstvého vzduchu“, okná boli opatrené primeranými kovovými mrežami.

Oltár sa podujal vyhotoviť talentovaný maliar – umelec Štefan Stelkovits ml. Ako predlohu si zvolil obraz znázorňujúci Ukrižovaného Krista, ktorý bol umiestnený nad oltárom evanjelického kostola v Rimavskej Sobote a išlo o dar švédskeho kráľa Gustáva III. (1746 – 1792).

Išlo už o druhú vyhotovenú kópiu predmetného obrazu, prvú realizoval maliar Gyula Sándy do kaplnky budínskeho katolíckeho gymnázia.

Oltárny obraz sa teda maľoval, bolo však potrené k nemu vyhotoviť ozdobný rám s podstavcom. Tejto úlohy sa chopil samotný riaditeľ väznice Endre Lokcsánszky. Ako materiál použil masívne orechové drevo a keďže priam ukážkovo ovládal prácu s dlátom a hoblíkom, tak mu spod rúk vychádzalo majstrovské dielo.

Aby sa väzni zatiaľ nenudili, tak ich zamestnal pletením košíkov z vŕbového prútia a tieto sa predávali záujemcom. Kvalitné košíky na ovocie, papier či pre iné pracovné potreby sa dali zakúpiť aj priamo v budove väznice.

Kaplnka bola úspešne dokončená a tiež pekne zariadená. Dňa 23.4.1889 došlo k jej slávnostnému vysväteniu.

Paradoxne bol záujem verejnosti zúčastniť sa tohto slávnostného aktu tak veľký, že sa podujatia mohol z bezpečnostných dôvodov zúčastniť len neveľký počet tých, pre ktorých bola kaplnka zriadená, teda odsúdených.

Ráno o deviatej hodine začal omšu celebrovať miestny rímskokatolícky kňaz Bálint Mészáros za asistencie dvoch kaplánov ako aj Karola Mohlera, učiteľa náboženstva zo štátneho gymnázia v Lučenci. Záujemcov o omšu z radov obyvateľstva mesta bolo tak veľa, že sa nezmestili do priestrannej kaplnky a postávali aj vonku na chodbe. 

Článok pokračuje pod reklamou


Po zvyčajnom zahájení omše privádzala ozbrojená eskorta päť odsúdených žien a o niečo väčší počet chlapov.

Po ich príchode kňaz Bálint Mészáros vyzdvihol skutočnosť, že za pomoci dobrosrdečných žien z mesta, sa podarilo kaplnku zariadiť a vyzdobiť. Jeho ďalšia reč smerovala k odsúdeným, aby pri návštevách kaplnky zabudli na pozemské lákadlá a pri svojich modlitbách si dali sľub, že až sa dostanú na slobodu, budú sa snažiť kráčať po rovnej ceste a byť platnými členmi spoločnosti. 

Zdalo sa, že reč kňaza mala pozitívny dopad na odsúdených, lebo poniektorým sa objavili aj slzy v očiach.

Potom ako boli väzni odvedení späť do ciel, na jedného zo starších divákov doľahla nevoľnosť. Nevie sa, či sa tak stalo v dôsledku tepla v miestnosti, alebo na neho zapôsobili slzy odsúdených. Vysvätenie kaplnky trvalo hodinu a pätnásť minút a potom si vybraní hostia zasadli k prestretému stolu.

Pre zaujímavosť sa dodáva, že v roku 1892 si vo väzení v Rimavskej Sobote odpykávalo trest odňatia slobody 125 chlapov a 23 žien, ktorých strážilo celkovo 18 dozorcov.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 13.11.1887
Gömör – Kishont zo dňa 12.9.1889
Gömör – Kishont zo dňa 14.3.1889                                                                                                           
Gömör – Kishont zo dňa 25.4.1889


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross