Kosti bosorky Kataríny Tóthovej už dávno spráchniveli a vietor ich rozniesol po okolí. Napokon bola pochovaná len plytko v jarku pri okraji cintorína, ako sa na pravú bosorku patrilo. V tých časoch ona ani len netušila, že sa o nej aj po storočiach bude písať v novinách, jej zažltnutý spis sa našiel na povale župného úradu, a tak sa pozrieme, čo sa udialo v roku 1720 v našej župe.
Katarína Tóthová bola skôr bylinkárkou ako nejakou čarodejnicou. Snažila sa ľuďom pomáhať rôznymi bylinkami, keď ich sužovali nejaké trápenia alebo keď mali potiaže s domácimi zvieratami. Možno pritom používala aj nejaké magické zaklínadlá, a tie pravdepodobne spôsobili jej nečakaný koniec. Katarína Tóthová už bola vlastne starenou, bývala na pustatine neďaleko dnešnej obce Neporadza. V spomenutom čase sa ženil jeden z jej susedov, Michal Szabó, a práve jeho mladá manželka obvinila Katarínu Tóthovú, že jej pobosorovala kravu, a tá prestala dávať mlieko.
Článok pokračuje pod reklamou
Pani Szabová si obliekla sviatočné šaty a vyrazila za hlavným slúžnym Martinom Tornallyayim. Žiadala ho, aby dal bosorku primerane odsúdiť, čo znamenalo v tom období upáliť. Kým ona bola preč, tak Michal Szabó s bakuľou v ruke vpálil do príbytku bosorky a riadne ju dobil. Čo čert nechcel, ešte tej noci zdochla inkriminovaná krava a to malo byť jasným svedectvom toho, že bosorka úradovala.
Medzi ľuďmi sa strhlo hotové šialenstvo a dokonca ešte aj notár, mimochodom vzdelaný človek, jačal tak, až zachrípol. Krívajúci zvonár do davu zvolal: „Pokiaľ baba Kata na dvore pána farára pri studni podojí drevený valec, na ktorý sa navíjala reťaz pri naberaní vody do vedra, tak sa zdochnutá krava určite preberie, lebo teraz len počarovaná spí.“
Dav ľudí sa rozbehol po bosorku a dovliekol ju na dvor k farárovi. Chudera Kata videla, že je zle, a skúšala preto drevený valec podojiť, ale krava sa nepreberala k životu. Ľudia na ňu zúrivo pozdvihli vidly a v tej kritickej chvíli sa na ulici rozľahol divoký rev. Na krik ľudí zdivel obecný býk a ten si to namieril rovno do dvora k farárovi. Pár odvážlivcov sa mu pokúsilo postaviť, ale skončili dotlčení rýchlo na zemi a dvor sa bleskurýchlo vyprázdnil.
Zľakla sa aj Kata, ktorá záchranu hľadala v studni, kam sa spustila vo vedre. Rýchlo odvíjajúca sa reťaz spôsobila, že ju na dne studne riadne heglo, ale bola po pás v studenej vode dočasne v bezpečí. Keď býk konečne opustil uzavretý dvor, späť sa vrátili ľudia, bosorku nikde nenašli. Hneď im bolo všetko jasné, musela odletieť na metle, keďže ju nevideli.
O jej úkryte vedel len farár, ktorý sa pred býkom učupil za studňu a videl Katu, ako sa spustila dole. Keď zostal na dvore už len sám, prihovoril sa potichu Kate: „Pokiaľ mi teraz sľúbite, že nadobro skončíte so svojím bosoráctvom, tak vás vytiahnem hore. Ale ak nie, tak aj reťaz spustím do studne a potom ani posledné trúbenie nezačujete a už nikdy sa nedostanete na suchú zem.“
Článok pokračuje pod reklamou
Kata sľúbila všetko možné a dokonca aj pobozkala ruky farárovi, keď ju vytiahol zo studne. Ale na druhý deň ráno farárova krava začala miesto mlieka dávať krv. Farára to tak rozľútostilo a aj dopálilo, že tiež vyrazil s ponosou za hlavným slúžnym. Tu už musela konať Gemerská župa, pojednávanie viedol podžupan Juraj Nébesz, za účasti tabulárnych sudcov Františka Barnu a Vincenta Császara, hlavného slúžneho Martina Tornallyaya a prísažného Alexandra Bárczaya.
Proti Kataríne Tóthovej svedčilo 14 svedkov a dokonca aj jej manžel tvrdil, že sa mu ruky zošúverili až potom, keď chcel svoju manželku presvedčiť, aby skončila nadobro s bosoráctvom.
Pri tak jednoznačných svedectvách súd nemal na výber. Katarínu Tóthovu uznal za vinnú z bosoráctva. Neodsúdil ju síce na trest smrti, ale „len“ na 60 úderov korbáčom, čo hneď vykonal tam pripravený župný hajdúch. To bol pre starenu v podstate rozsudok smrti.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 22.10.1891
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
