Historický prehľad s komentárom
Jeden človek mohol počas života vystriedať niekoľko štátov bez toho, aby sa odsťahoval z rodného mesta. Aj také boli dejiny nášho regiónu. Dňa 28. októbra si pripomíname 108 rokov od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Československo v skratke však nie je iba príbehom jeho založenia a rozdelenia. Patrí doň demokracia, vojna, krivdy aj zápas o slobodu.
1918: Z monarchie do spoločnej republiky
Pred vznikom Československa patrilo dnešné územie Slovenska do Uhorska, ktoré bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska. Na konci prvej svetovej vojny sa monarchia rozpadla. V Prahe 28. októbra 1918 vyhlásili československý štát a slovenskí predstavitelia sa k spoločnému štátu prihlásili Martinskou deklaráciou 30. októbra.
Článok pokračuje pod reklamou
Medzi jeho hlavné zakladateľské osobnosti patrili Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Vznik republiky však neznamenal, že jej hranice a správa boli okamžite ustálené.
V Rimavskej Sobote sa zmena presadzovala až v roku 1919. V januári prišli československí legionári, koncom mája mesto obsadila Maďarská červená armáda. Pod československú kontrolu sa vrátilo 5. júla.
Prvá republika: Nové možnosti aj nerovnosti
Československo bolo parlamentnou demokraciou. Rozvíjalo sa slovenské školstvo, verejný a kultúrny život. Nebolo však krajinou bez problémov: pretrvávali rozdiely medzi regiónmi, sociálne ťažkosti aj spory o postavenie jednotlivých národností.
Konkrétnu zmenu priniesla republika aj rimavskosobotskému gymnáziu. Pôvodne cirkevná škola sa stala štátnou a v školskom roku 1920/1921 otvorila slovenské triedy. Postupne pribúdali ďalšie.
1938: Hranice sa posúvali aj cez náš región
Mníchovská dohoda prinútila Československo odstúpiť pohraničné územia nacistickému Nemecku. Nasledovala prvá Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938, po ktorej južné časti Slovenska pripadli Maďarsku.
Zmena zasiahla aj Rimavskú Sobotu a Lučenec. Obyvatelia sa opäť ocitli v inom štáte. V Rimavskej Sobote sa zmeny dotkli aj slovenského gymnaziálneho vzdelávania, ktorého dovtedajší vývoj udalosti roku 1938 prerušili.
1939 až 1945: Rozpad, vojna a prenasledovanie
Ako uvádza Ústav pamäti národov, dňa 14. marca 1939 vyhlásil slovenský snem Slovenský štát. Nasledovala nacistická okupácia českých krajín a vznik Protektorátu Čechy a Morava. Spoločný štát prestal na svojom území fakticky fungovať.
Slovenský vojnový režim bol autoritatívny a závislý od nacistického Nemecka. Podieľal sa na prenasledovaní a deportáciách Židov. Vojna a holokaust zasiahli aj židovské komunity nášho regiónu. V roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie proti domácemu režimu a nacistickej okupácii.
1945: Obnovený štát aj povojnové krivdy
Po vojne bolo Československo obnovené, ale bez Podkarpatskej Rusi, ktorú získal Sovietsky zväz. Južné územia vrátane Rimavskej Soboty a Lučenca sa vrátili do republiky.
Obnova štátu však priniesla aj zásahy do práv nemeckého a maďarského obyvateľstva. Dekrét prezidenta Edvarda Beneša č. 33/1945 upravoval stratu občianstva podľa národnosti, pričom obsahoval aj výnimky a podmienky jeho zachovania.
Nasledovali konfiškácie, nútené presuny maďarského obyvateľstva do českých krajín a výmena obyvateľstva s Maďarskom. Tieto opatrenia mali rôzne právne základy. Výmena obyvateľstva vychádzala z medzištátnej dohody z roku 1946; na Slovensku pôsobili aj nariadenia Slovenskej národnej rady. Všetko preto nemožno zjednodušiť na jediné označenie „Benešove dekréty“.
1948: Komunistická moc na štyri desaťročia
Vo februári 1948 prevzali rozhodujúcu moc komunisti. Postupne odstránili slobodnú politickú súťaž, ovládli médiá a upevnili represívny aparát. Nasledovali politické procesy, väznenie a prenasledovanie odporcov, zásahy proti cirkvám aj nútená kolektivizácia poľnohospodárstva.
Krajina budovala priemysel, sídliská a verejné služby, ale občania nemohli slobodne rozhodovať o politickej moci. Rozvoj sprevádzali cenzúra a obmedzenia základných práv.
1968 a 1969: Nádej, invázia a federácia
Pražská jar sa pokúsila reformovať socialistický režim a rozšíriť občianske slobody. Nádej ukončila invázia vojsk vedených Sovietskym zväzom v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Od 1. januára 1969 sa Československo zmenilo na federáciu českej a slovenskej republiky. Politické uvoľnenie však vystriedala normalizácia: čistky, obnovená cenzúra a postihy ľudí, ktorí podporovali reformy alebo odmietali okupáciu.
1989: Ľudia si vybojovali zmenu
Novembrové demonštrácie v Bratislave a Prahe odštartovali udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu. Občania zaplnili námestia, vznikli Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum.
Nežná revolúcia otvorila cestu k slobodným voľbám, slobode prejavu a cestovania. Prvé slobodné parlamentné voľby po desaťročiach sa uskutočnili v júni 1990. Do Rimavskej Soboty protesty dorazili až 27. novembra, no boli silné. Pred vtedajšou tabakovou továrňou sa zišlo približne päťtisícobyvateľov. Do generálneho štrajku sa zapojili takmer všetky vtedajšie mestské podniky a organizácie.
Lídrami nežnej revolúcie boli Peter Lebovič, Marian Lacko, Dano Brezina, Juraj Kepka či Hernieta Hrinková.
1993: Dve republiky namiesto jednej
Po voľbách v roku 1992 sa politické reprezentácie dohodli na rozdelení federácie. O zániku spoločného štátu rozhodlo Federálne zhromaždenie ústavným zákonom z 25. novembra 1992.
Československo zaniklo uplynutím 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 existujú samostatná Slovenská republika a Česká republika.
Československo v skratke: Čo z jeho príbehu zostáva dnes?
Samostatnosťou sa naše dejiny neskončili. Slovensko vstúpilo 29. marca 2004 do NATO a 1. mája toho istého roka do Európskej únie. S Českom sme tak opäť súčasťou spoločných medzinárodných štruktúr.
Význam európskej spolupráce vidíme aj pri investíciách. Najvyšší kontrolný úrad v kontrolnej správe z roku 2025 uvádza, že približne 70 až 80 percent verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ. Týka sa to investícií do rozvoja krajiny, nie všetkých výdavkov štátu.
NATO má inú úlohu: spoločnú obranu. Členstvo znamená bezpečnostné záväzky a spoluprácu, na ktorých sa finančne aj vojensky podieľajú samotní spojenci.
Ani európske peniaze, ani spojenecké záväzky však za nás nezabezpečia poctivé spravovanie krajiny. Zodpovednosť za fungovanie úradov, kontrolu moci a ochranu práv zostáva aj na nás.
Pripomínať si vznik Československa preto znamená viac než spomínať na spoločnú menu či televízne programy. Znamená to vidieť aj chvíle, keď ľudia prišli o práva, domov alebo slobodu. A pri úvahách o odchode z dnešných spoločenstiev sa pýtať, čo by sme tým získali, čo stratili a čím by sme súčasné partnerstvá nahradili. Sloboda a demokracia potrebujú viac než to, aby sme v nich iba nejako prežívali.
Zdroj titulnej foto: STVR
Prečítajte si tiež: Ženy kedysi voliť nemohli. Kto im otvoril cestu k urnám?
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Richard Müller prinesie do Rimavskej Soboty komorný recitál
- Československo v skratke: Od vzniku po rozdelenie
- Máte psa alebo mačku? Od januára platia nové pravidlá
- Nehoda pri Lenartovciach: Opitý vodič narazil do stromu.
- Útoky vo vlakoch pribúdajú. Štát chystá prísnejšie tresty
- Kam na obed? Vybrali sme tipy, pri ktorých vyhladnete
